Zistenie, že v Maďarsku sa lepšie darí tým, ktorí pritakávajú vodcovi, mení ľudí v priamom prenose.
Viktor Orbán netára do vetra, keď deklamuje, že buduje neliberálny štát. Že v misii zdarne napreduje, potvrdzujú samotné domáce reakcie na kritiky, ktoré sa v západných médiách strhli po jeho slávnej „antiliberálnej“ reči na zlete rumunských krajanov.
Z glos a hodnotení mnohých akože nezávislých analytikov sa dá priamo odčítať, že v Maďarsku je menej slobody a na kritické recenzovanie si už netrúfne každý. To za Gyurcsánya, ktorý mal tiež slávnu reč v Oszode („klamali sme ráno, večer i v noci“), veru nebolo.
Čo už povedať na to, keď článok v New York Times – ktorý si, isteže, neberie servítky - analytik istého inštitútu hodnotí ako „útok, za ktorým stoja zahraničné záujmové skupiny, ktoré zavedením bankovej dane a znižovaním réžie na energie prišli v Maďarsku o veľké príjmy“?
Podobne iný expert, šéf katedry univerzity, za tým istým článkom vidí „koordinovaný útok, kde iba špičkou ľadovca je zdanenie komerčných médií“.
