Píše Michelle Barnesová, bývalá pacientka s hemoragickou horúčkou
Michelle Barnesová je jediný známy prípad, keď sa do Spojených štátov nekontrolovane dostal pacient s chorobou podobnou ebole. V roku 2007 takmer zomrela. Našťastie, prežila, ale domov ju pustili bez toho, aby lekári zistili diagnózu. Dozvedela sa ju až o rok neskôr.
Ugandu som po dvojtýždňovom prázdninovom dobrodružstve opustila na Nový rok 2007. Domov do Colorada som cestovala cez Londýn a Iowu. Nemala som potuchy, že som sa na cestu svetom vydala nakazená smrteľným vírusom.
Symptómy sa začali objavovať počas cesty – bolesti hlavy, vyrážky, nevoľnosť -, ale päť dní som ďalej žila normálnym životom, tešila som sa zo svojej rodiny, chodila som do Starbucks, podávala si s ľuďmi ruky. Po celý ten čas som v sebe mala tú strašnú chorobu na vrchole jej nákazlivého obdobia.
Až dodnes som jediná známa osoba, ktorá do Spojených štátov nekontrolovane zavliekla chorobu podobnú ebole. Nakazila som sa vírusom marburg.
Stalo sa to v netopierej jaskyni v Národnom parku kráľovnej Alžbety, v jednej z najpopulárnejších ugandských turistických atrakcií. V lekárskom svete je marburg známy ako ebolin „bozkávajúci bratranec“.
Hoci sa líšia, oba vírusy obeť napádajú rovnako a prejavujú sa rovnakými symptómami, pričom pri oboch úmrtnosť dosahuje 60 až 90 percent. Ani proti jednému neexistuje vakcína či liek.
