Píšu Ishaan Tahroor a Adam Taylor,
zahraničnopolitickí komentátori denníka Washington Post
V Gaze prebieha po šiestich rokoch ďalšia izraelská pozemná operácia. Pripomeňme si nekonečnú históriu izraelsko-palestínskeho konfliktu s pomocou desiatich citátov.
Počiatok
„Sme generáciou, ktorá osídľuje krajinu a bez oceľovej helmy a streľby z diel nebudeme schopní zasadiť strom ani postaviť dom.“
Tieto slová predniesol v roku 1956 vtedajší šéf izraelskej armády Moše Dajan. Vplyvná postava izraelskej histórie použila tieto slová na pohrebe jedného osadníka, zabitého v kibuci v blízkosti hranice s pásmom Gazy, vtedy ešte pod kontrolou Egypťanov. Úzky pruh zeme zažil prílev palestínskych utečencov po vojne za nezávislosť v roku 1948, keď sa izraelské sily zmocnili mnohých palestínskych dedín a zničili ich. Susediace arabské štáty vtedy bojovali proti vzniku Izraela.
Dajan nebol optimistom iba v odhade sily zbraní, potrebných na víťazstvo a ochranu územia pre židovských obyvateľov, ale tiež čo sa týka ich účinku na Palestínčanov zbavených domova a majetku. „Nehádžme dnes vinu na vrahov,“ povedal v tom istom príhovore, odkazujúc na Palestínčanov, stojacich za vraždou v kibuci. „Prečo by sme mali odsudzovať ich horiacu nenávisť voči nám? Už osem rokov sedia v utečeneckých táboroch v Gaze a pred ich očami meníme krajinu a dediny, kde žili a kde žili ich otcovia, na naše vlastníctvo.“
O desaťročie neskôr, po arabsko-izraelskej vojne za nezávislosť v roku 1967, prevzal nad Gazou kontrolu Izrael.
Založenie Hamasu
„Vztýčte zástavu Alláha nad každým kúskom Palestíny.“
To je citát z roku 1988 zo stanov Hnutia islamského odporu, známejšieho pod menom Hamas. Palestínska islamistická skupina vznikla ako odbočka egyptského Moslimského bratstva a predstavovala niečo ako výzvu sekulárnejším nacionalistom z Organizácie pre oslobodenie Palestíny Jásira Arafata. Vznikla v Gaze v čase prvej intifády, palestínskeho povstania v oblastiach Západného brehu Jordánu a Gazy, ktoré sa začalo v roku 1987 a trvalo štyri roky, až do mierovej konferencie v Madride v roku 1991.
Prvá intifáda znamenala pre Blízky východ zásadný posun: boj o región už neprebiehal medzi Izraelom a jeho susedmi, ale medzi Izraelom a Arabmi, žijúcimi na ním okupovaných územiach. Začala sa akciami občianskej neposlušnosti a nenásilnými protestmi, ale tvrdé zákroky zo strany Izraela a palestínska radikalizácia viedli k vystupňovaniu krízy. Počas prvého povstania bolo uväznených okolo 120-tisíc Palestínčanov, 1100 z nich zomrelo rukou izraelských bezpečnostných síl a tisícku podozrivých „kolaborantov“ zabili ich vlastní – Palestínčania.
Intifáda priniesla bezprecedentnú medzinárodnú solidaritu a viedla k podpisu dohody z Osla v roku 1993, ktorá bola základom dnes zmrazeného mierového procesu. Ale taktiež ohlásila príchod džihádistickej skupiny Hamas do palestínskeho politického života.
Izrael sa sťahuje
„Koncom roka 2005 už v pásme Gazy nebude ani jeden žid.“
