Píše Vladimír Baláž, ekonóm Prognostického ústavu SAV
Ekonomické prognózy nám už roky predpovedajú lepšie výsledky, než akých sa skutočne dočkáme. Nadhodnotenie je pritom tým väčšie, čím ďalej do budúcnosti prognózy siahajú.
Posledné tri roky sa nám v predpovediach ekonomického vývoja objavuje zaujímavý fenomén. Predpoveď je vždy krajšia ako skutočnosť. A nevidíme to len na Slovensku, ale aj v Európskej únii či USA.
V tabuľke si môžeme pozrieť prognózy ekonomického rastu robené Európskou komisiou a Americkým úradom pre rozpočet na začiatku bežného roka, ktoré sa týkajú roka budúceho. Napríklad prognóza z mája 2012 hovorila o raste slovenskej ekonomiky o 2,9 percenta na rok 2013.
Nevyčítajme analytikom a prognostikom, že nedokázali presne predpovedať budúcnosť. Tak ako nie je možné predpovedať výsledok futbalového zápasu (dá sa iba uhádnuť), tak nie je možné povedať, či ekonomika narastie o dve, alebo o dva a pol percenta.
Takéto veci sa dajú predpokladať len s určitou pravdepodobnosťou.
Čo sa nedá predpovedať
Spoľahlivosť ekonomických prognóz má svoje limity, ako ich má aj predpoveď počasia. A už vôbec nie je možné predpovedať náhle ekonomické zlomy, akým bolo napríklad vypuknutie krízy na prelome rokov 2007/2008.
Ekonomické modely celkom prirodzene rátajú s určitou zotrvačnosťou vývoja. Predstavme si, že chceme ísť autom z Bratislavy do Žiliny. Čas jazdy môžeme odhadnúť približne na dve hodiny a upraviť o veci, ako je výkon motora, povolená rýchlosť či pravdepodobnosť dopravnej zápchy v piatok poobede. Asi len málo motoristov bude uvažovať o tom, že sa im po ceste zadrie motor alebo do nich narazí protiidúce vozidlo. Takisto žiadny normálny ekonóm nebude na zajtra predpovedať ekonomickú Hirošimu.
Dobre, tak sa teda ekonomickí analytici mýlia tak často ako meteorológovia a treba ich brať s rezervou. Zábavná vec je, že ekonómovia sa mýlia inak ako meteorológovia.
