Píše sinológ a tibetológ Martin Slobodník
Čínski lídri sa v posledných desaťročiach dokázali pragmaticky zbaviť marxistických dogiem v hospodárstve či v zahraničnej politike. Nedarí sa im to však v národnostnej a náboženskej politike.
Posledné nepokoje v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang v Číne, pri ktorých koncom júla zahynulo takmer sto Ujgurov a Chanov, sú zatiaľ posledným z radu konfliktov medzi militantnou časťou Ujgurov a čínskymi ozbrojenými zložkami.
V Sin-ťiangu, hraničiacom s postsovietskymi republikami strednej Ázie, sa v posledných rokoch roztáča čoraz tragickejšia špirála násilia, ktorá prebieha za minimálnej pozornosti svetových médií.
Posledný konflikt sa odohral koncom ramadánu, jedného zo základných pilierov viery moslimov v celom svete, a ilustruje priepasť medzi pôvodnými turkickými obyvateľmi, Ujgurmi a Chanmi, čínskou majoritnou – a politicky dominantnou – populáciou.
Polícia rozohnala v Jarkende streľbou náboženské zhromaždenie, ktoré vyhlásila za nelegálne (pričom akékoľvek, nielen islamské, štátom priamo neorganizované náboženské zhromaždenia sú v Číne predmetom veľmi prísnej kontroly čínskych úradov a často sa stávajú cieľom represívnych zásahov) a následne konflikt eskaloval v meste a okolitých dedinkách. Podľa čínskych zdrojov prišlo o život 59 ujgurských útočníkov a 37 Číňanov.
Pribúdajú mŕtvi
Jarkend je nateraz posledným zo série útokov militantných Ujgurov na čínske ozbrojené zložky i civilistov nielen v samotnom Sin-ťiangu, ale aj v iných častiach Číny (koncom októbra 2013 zabili samovražední atentátnici v aute s výbušninami na pekinskom námestí Tchien-an-men dvoch náhodných turistov, v marci tohto roku na železničnej stanici v juhočínskom Kchun-mingu skupina Ujgurov pripravila o život 29 náhodných okoloidúcich, na ktorých zaútočili nožmi).
