Pri zozname návrhov zákonov, pozmeňujúcich návrhov, dopytov pre hodinu otázok či interpelácií, s ktorými prišiel v parlamente Dušan Muňko, svieti aj po polčase volebného obdobia veľká nula. K zlepšeniu štatistík mu mohla dopomôcť vláda, ale kolegovia zo strany mu predĺžili funkčné obdobie na čele Sociálnej poisťovne do 2016, čiže ako poslanec to už asi doklepe v doterajšom duchu. Azda aspoň ako riaditeľ vykazuje nejakú činnosť.
Práve v nezmyselnej rozpoltenosti spočíva prvý dôvod, prečo je predlžovanie súčasného stavu problematické. Ján Richter to už na jeseň 2012 pomenoval správne, keď povedal, že „vzhľadom na úlohy a ciele, ktoré stoja pred Sociálnou poisťovňou, je nevyhnutné, aby sa generálny riaditeľ mohol tejto funkcii venovať naplno“.
Škoda, že ho Muňko nevypočul a že časom zmenil názor aj samotný minister práce. Nehovoriac o členoch vlády, ktorí bez nejakej veľkej diskusie zabetónovali stav do času po ďalších parlamentných voľbách. Keby sme aj uverili, že právne nemajú inú možnosť, stále ho mohli politicky a kamarátsky presvedčiť, aby sa jedného miesta vzdal.
