Píše László Miklós, vysokoškolský pedagóg,
exminister životného prostredia za SMK
Obchod s nimi však na rozdiel od vody nikomu neprekáža. Pritom jej zásoby sa nám neustále obnovujú.
Ostrému „boju o vodu”, ktorého sme v poslednom čase svedkami, chýba akýkoľvek náznak prírodovednej úvahy o vode, pritom frázu, že voda je naším prírodným bohatstvom, použil prakticky každý, odvolávajúc sa pritom na ústavu aj zákony.
Samozrejme, od ústavy neočakávame prírodovedecké zdôvodnenia, napokon pri jej vypracovaní sa ani nikto extra s prírodovedcami nebavil.
Treba však povedať, že zo znenia jej štvrtého článku „Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky” sú prvé dve položky, teda „nerastné bohatstvo“ a „jaskyne“ neobnoviteľným prírodným zdrojom. Keď sa raz vyčerpajú, viac ich už nebude, napríklad ekonomicky využiteľné rudné suroviny sa už u nás takmer úplne vyčerpali.
