Píše Fred Hiatt (1955),
editor názorov denníka Washington Post
Zahraničná politika nemá laboratórium, kde sa dá zistiť, aké opatrenia fungujú, lenže je vidno, že po tých Obamových prišla lavína veľkých problémov.
Ohromujúci rozsah medzinárodných kríz – počnúc Sýriou, pokračujúc Ukrajinou a Irakom a končiac Gazou – rozvinul vo Washingtone neveľmi poučnú debatu: Všetko je to vina prezidenta Obamu, hovoria jedni. Nie, nie je to vôbec jeho chyba, oponujú druhí.
Bola by škoda, keby nás takéto stranícke prekáračky odviedli od možnosti poučiť sa zo súčasných udalostí. Ide o skutočne dôležitú lekciu: podobne ako v laboratórnom experimente sme svedkami toho, aké dôsledky má a bude mať čoraz slabšie americké angažovanie sa vo svete.
Obama otvorene a zámerne neprijal stratégiu izolacionizmu, ale postupného stiahnutia sa zvlášť z Európy a z Blízkeho východu. Tvrdil, že by sa Amerika mala koncentrovať na budovanie seba samej. Na základe skutočnosti, že najdynamickejším regiónom na svete je ten pacifický a vyžaduje si americkú vojenskú a diplomatickú pozornosť, sa prihlásil ku koncepcii ázijského pivotu. („Tu vidíme budúcnosť,“ povedal prezident v austrálskom parlamente.)
Márne nádeje
Po týchto rozhodnutiach však nasledovalo niekoľko zásadných udalostí.
1. Z Iraku sa stiahli všetky americké jednotky. Či už to bolo na naliehanie irackého premiéra Nurího Málikího, ako tvrdia Obamovi obhajcovia, alebo preto, že prezident ponúkol tak nepresvedčivo a tak málo jednotiek, že Málikí bol nútený ich odmietnuť, dôležitejšie je niečo iné: Obama bol s nulovým variantom spokojný a ako v tom čase jasne ukázal, vyhliadky Iraku bez americkej vojenskej prítomnosti považoval za dobré.
2. S tým, ako Sýria padala stále hlbšie do občianskej vojny, sa Obama rozhodol, že riziká spojené s prípadným poskytovaním leteckej podpory, zbraní a výcviku umierneným rebelom prevyšuje všetky potenciálne zisky. Opäť spokojne a s istotou predpovedal, že sýrskeho prezidenta Bašara Asada zvrhnú tak či tak.
3. Po bombardovaní líbyjských síl s cieľom odstaviť diktátora Muammara Kaddáfího, prezident neposkytol novej vláde výcvik ani inú podporu.
4. Obama tiež deklaroval, že Asad tým, že splynoval 1400 civilistov, porušil normy civilizovaného správania sa a prekročil ním nakreslenú červenú čiaru. Požiadal Kongres o autorizáciu vojenskej odvety, lenže požiadavku nakoniec odložil v prospech dohody, vyrokovanej ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorá stanovovala, aby sa Asad vzdal chemického arzenálu.
Stratená príležitosť
Aké sú výsledky?
