Porovnávať pozývací list z roku 1968 a únos Michala Kováča mladšieho sa na prvý pohľad môže javiť ako prehnané, pritom sú to takmer identické situácie.
V oboch prípadoch dobre tušíme (vieme), kto je páchateľ. V oboch prípadoch sa bavíme o vysokopostavených predstaviteľoch režimu, prípadne o ich poskokoch, ktorí použili hrubú silu na dosiahnutie vlastných cieľov. To, že raz to boli priamo bezpečnostné zložky Slovenskej republiky a druhýkrát armády „spriatelených krajín“, na veci nič nemení.
No a napokon, ani v jednom zo spomínaných prípadov nebol nik potrestaný. Hlavní aktéri buď v pokoji dožili svoj život, alebo si ho stále naplno užívajú.
