V týchto dňoch som čítal, že v poslednom čase čoraz viac ukrajinských občanov slovenskej národnosti žiada o slovenské občianstvo. Aj v budapeštianskej tlači som našiel podobné správy s tým rozdielom, že maďarské noviny písali o tom, že v poslednom čase čoraz viac Ukrajincov maďarskej národnosti žiada o maďarské občianstvo. Medzi žiadateľmi je veľa mladých mužov, ktorí sa boja, že budú musieť narukovať do ukrajinskej armády.
Porozmýšľajme o tomto jave, lebo sa týka aj nás.
V prvom rade ide o to, že pre dnešných mladých ľudí je už čo len pomyslenie na vojenskú službu strašidelná vec. Nie sú na to pripravení ani fyzicky, ani psychicky. Nevedia si ani predstaviť, že ich za svitania niekto s revom zobudí, za niekoľko minút sa musia obliecť a bez raňajok pochodovať dobrých dvadsať kilometrov. Nohy im oderú baganče, chrbát otlačí plecniak. A nedá sa protestovať, vyjadriť vlastnú mienku. Musí sa ísť!
