Píše Vladimír Baláž, prognostický ústav SAV
Ekonomická politika tradične stála na dvoch nohách. Tou prvou je fiškálna politika, teda systém daní a odvodov. Z peňazí, ktoré ministerstvo financií vyberie od občanov a podnikov sa zabezpečujú tradičné funkcie štátu ako obrana, štátna správa či sociálne služby. Druhou je monetárna politika, ktorú vykonáva centrálna banka. Tá podľa potreby mení kľúčové úrokové sadzby, pridáva alebo odoberá z trhu masu peňazí a určuje, koľko úverov v pomere k vlastnému kapitálu môžu banky požičať podnikom a domácnostiam. Prostredníctvom riadenia objemu peňazí v obehu dokáže centrálna banka podporiť ekonomický rast, keď je nízky, alebo ho utlmiť, keď sa prejavuje ekonomická horúčka.
Imidž efektívnych manažérov
Kým štát vyberá a prerozdeľuje peniaze, centrálna banka sa stará predovšetkým o to, aby ceny i ekonomika rástli primeraným tempom. Kým efektívnosť fiškálnej politiky bola vo veľkej väčšine vyspelých krajín, slušne povedané, pochybná (pozri obrovské dlhy za prejedené peniaze), centrálne banky si za posledné desaťročia budovali imidž efektívnych manažérov cien a ekonomického rastu. V 80. a 90. rokoch dokázali šikovnou úrokovou a úverovou politikou takmer nemožné: potlačiť vysokú infláciu a súčasne podporiť slušný ekonomický rast a vysokú mieru zamestnanosti.
