Anexia polostrova vytvorila precedens, ktorý uľahčuje dnešný ruský postup na Ukrajine a ktorý môže dodať odvahu aj ďalším.
Vyhlásenie ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova, že Moskva plánuje vyslať na Ukrajinu druhý humanitárny konvoj, nám po minulom týždni, keď kyjevskí predstavitelia síce použili silné slová o invázii, ale proti prvej kolóne kamiónov nijako nezasiahli, môže pripadať už ako banalita. Zvyknúť sa dá na všeličo, ale tá rýchlosť je zarážajúca.
Dnes je to len pol roka, čo sa pred krymským parlamentom v Simferopoli odohrala prvá bitka stúpencov pripojenia k Rusku a stúpencov zotrvania na Ukrajine. O necelé dva dni Rusko pripustilo, že sa po polostrove presúvajú jednotky Čiernomorskej flotily, oficiálne v záujme ochrany loďstva. A druhého marca už mali pod kontrolou celý Krym. Nasledovalo referendum, formálne pripojenie k Ruskej federácii, popieranie a nakoniec priznanie, že malí zelení mužíčkovia mali rozkazy z Moskvy. Aj preto Rusko mohlo poslať na východ Ukrajiny konvoj, ktorému nikto veľmi nebránil.
Nejeden by zagratuloval. Moskva získala nielen Krym, ale aj sympatie či aspoň porozumenie možno nie veľkej, ale hlučnej časti západných spoločností.
