Zdalo by sa, že byť šéfom diplomacie vo vláde predsedu Fica nie je certifikát na zdravie. Príznakom vážnej choroby je rozštiepenie mysle, ktoré prepuká u Lajčáka zakaždým, keď sa podujme vysvetľovať rétoriku svojho šéfa.
V konflikte medzi lojalitou k Ficovi a pozíciou EÚ k Rusku korčuľuje Lajčák takmer ako Patrick Chan.
„Asi by nebolo v poriadku,“ hudie Lajčák, „keby sme mali premiéra, ktorý by hovoril, že kašle na fabriky, že je mu jedno, aká bude nezamestnanosť, hlavne nech je viac sankcií.“
Hm. Počuli ste o niekom, pán minister, kto by žiadal od premiéra také dačo? Medzi tým, čo by „nebolo v poriadku“ – nielen podľa Lajčáka – a označením sankcií za „nezmyselné“ je vzdialenosť svetelného roka.
