Pred pár rokmi sa vážne diskutovalo, či prezident vôbec má skúmať, či kandidáti na funkcie spĺňajú zákonné podmienky. Dnes hrozí zamietnutie pre „vážne pochybnosti“ o konkurze.
Rodinkárstvo na súdoch je strašná vec a treba sa mu postaviť. Dá sa preto pochopiť, prečo nechcel Andrej Kiska vymenovať za sudkyňu dcéru inej sudkyne, ktorá poskočila na prvé miesto až pri ústnej časti výberového konania. Ale treba si uvedomovať aj riziká toho, čo sa teraz deje.
Ústavný súd v kauze Čentéš povedal, že prezident má právo odmietnuť nominantov v dvoch prípadoch – ak nespĺňajú zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo sa na ich osobu vzťahujú „závažné skutočnosti“, ktoré spochybňujú ich schopnosť vykonávať funkciu.
Druhý dôvod využil Ivan Gašparovič, keď odmietal Čentéša, aj Kiska pri zamietaní ústavných sudcov, ktorým vyčítal, že „nemožno presvedčivo potvrdiť, že sa v doterajšom pôsobení objektívne preukázateľným spôsobom venovali ústavnému právu“ a nedosiahli „všeobecne uznávané výsledky“.
Prípad nádejnej okresnej sudkyne je však iný.
