Povstanie ako konštitučný akt štátnosti a určujúca udalosť slovenských dejín má veľa čo povedať dnešku. Len nie je isté, presnejšie, je veľmi neisté, či napriek pompéznemu oslavovaniu posolstvám SNP všetci jeho prívrženci aj rozumejú.
Netreba ísť ďaleko, len k osobe Sergeja Šojgua, ktorý zasvieti ako najvzácnejší hosť na slávnostnej tribúne, a už sú zrejmé trhliny v chápaní SNP. Jeho prvému odkazu, ktorým je zápas za slobodu a proti imperiálnemu útlaku, sa tento ruský minister rúha priamo do očí.
Povstanie bolo predsa výrazom ľudového odporu proti bábkovému režimu podriadenému cudzej mocnosti. Čiže presne proti tomu, o čo sa snaží kremeľské vedenie vo vzťahu k Ukrajine po tom, čo prevrat zmietol Janukovyča. Ak minister Lajčák hovorí, že oslavy SNP a udalosti na Ukrajine „sú dve nespojiteľné veci“, tak chudák nerozumie, že ich spája túžba po slobodnom rozhodovaní o vlastnej budúcnosti.
A Sergej Šojgu stojí v tomto zápase, žiaľ, na nesprávnej strane. Preto je jeho účasť na oslave hanobením a pozvanie neporozumením odkazu, ktorý nám SNP zanechalo.