Píše Ivan Buraj, filozof a vysokoškolský pedagóg
Blíži sa Deň Ústavy SR, ako sa hovorí, základného alebo najvyššieho zákona nášho štátu. A v tejto súvislosti mám sen. Pravda, nie taký ambiciózny, aký sníval Martin Luther King – autor tejto slávnej vety, o odstránení všetkých rasových bariér v americkej spoločnosti.
Môj sen je možno oveľa skromnejší. Snívam o spoločnosti, kde každý jej člen bez výnimky bude raz dobrovoľne dodržiavať všetky platné zákony, teda aj také, voči ktorým bude mať možno i výhrady, a že nebude neustále premýšľať len o tom, ako by ich obišiel... Ako neplatiť dane alebo zákonné poistné, ako porušovať pravidlá cestnej premávky, ako stavať dom bez povolenia a tak ďalej, a nebyť za to všetko sankcionovaný.
Nikto nemôže byť vyňatý
Snívam o spoločnosti, kde takéto a podobné správanie sa stane nielen predmetom trestného sankcionovania, ale tiež predmetom všeobecného morálneho odsúdenia, takže jej občanom ani len nenapadne sa takto správať. A keď už prídu na rad sankcie, budú o nich rozhodovať zákony, a nie subjektívna (svoj)vôľa ľudí.
Skrátka, hovorím o vláde zákona v spoločnosti, kde moc nemožno vykonávať inak než podľa zákona, lebo ako pripomínal ešte filozof 17. storočia John Locke, „kdekoľvek sa zákon končí, tyrania sa začína“. Locke tiež sformuloval aj jeho základné východisko: „Žiadny človek v občianskej spoločnosti nemôže byť vyňatý z jej zákonov.“
Utópia?
