Dobrý deň,
ešte raz všetci vitajte, som rád, že ste tu. Dnes začíname ako partia. Odo dnes bude záležať práve a len od nás, aká pevná a súdržná bude sieť služby, v ktorej sa spájame a aký úžitok jej prostredníctvom dokážeme ľuďom na Slovensku priniesť.
Prvý september je silný dátum. Je to deň Ústavy Slovenskej republiky, náš štátny sviatok, ktorý sme si hneď v úvode pripomenuli štátnou hymnou.
A presne pred 75-imi rokmi sa začala najhoršia vojna v dejinách ľudstva. Približne 700 km na sever odtiaľto začal nemecký krížnik ostreľovať poľské mesto Gdaňsk. V tej vojne padli desiatky miliónov mužov a žien, na oboch stranách bolo obrovské množstvo vojenských aj civilných obetí. Urobte mi, prosím, láskavosť, povstaňme a krátkym tichom si pripomeňme, pripomeňme a uctime, pamiatku všetkých, ktorí padli v boji proti fašizmu.
V minulom storočí Európa padla na kolená a ukázala svetu to najhoršie zo seba. Vypálené dediny, postrieľaní civilisti, koncentračné tábory, plynové komory, masové hroby, Katyň, Lidice, Kľak, Ostrý Grúň, Osvienčim, konečné riešenia a, buďme k sebe úprimní, aj povojnové lynče a odsuny. Ale ukázala zároveň i to najlepšie. Varšavskí povstalci, nemecký kňaz Maximilián Kolbe, Sir Nicholas Winton, úžasný útek Vrbu s Wetzlerom, slovenskí a českí letci v britskej Royal Air Force, Jozef Gabčík, rodák z Poluvsia pár kilometrov odtiaľto a desaťtisíce akoby bezmenných hrdinov a ich hrdinstiev, v ktorých išlo vždy o jediné, o život. Nemecko, ktoré po vojne zostalo úplne na dne, sa za niekoľko desaťročí pozviechalo tak, že dnes je motorom hospodárskeho aj technologického rozvoja v Európe a jeho konštitucionalizmus, nemecký koncept právneho štátu, slúži ako ústavno-politická inšpirácia v globálnom meradle.
Na prvý pohľad je to paradox, ale v skutočnosti je to pravidlo: to pravé, to silné a podstatné, sa vždy číri pod tlakom, tam sa to ukáže. Na slnečnej rovnej ceste bez zákrut, kde na vás číhajú akurát tak občerstvovacie stanice, zostane charakter ukrytý a srdce oddychuje. Na tŕnistej ceste, kde idete časť po tme, časť do kopca, proti vetru a za dažďa, sa musí predviesť práve srdce a charakter. A vy práve a len na takejto ceste zistíte, čo v tom srdci je. Či tam je iba túžba po pohodlí a po istote, alebo je tam aj zápal, bojovnosť a odvaha. Či tam je schopnosť postaviť sa krivde, ozvať sa, keď sa deje neprávosť, hasiť i to, čo páli suseda.
Je ľahké vtierať sa dnes do priazne populárnemu víťazovi. A ťažké vo chvíli, keď ste ešte konkurenti a on je zahnaný do kúta, sa ho proti všetkým, ktorí do neho bijú, nahlas a naživo zastať. Ale iba po tej menej vychodenej ceste sa dá dostať naozaj ďaleko.
To je cesta, ktorá čaká nás. A jediné, o čo sa na tej ceste budeme vedieť oprieť, bude vzájomná pomoc a podpora. Mahátmá Gándhí povedal: najskôr vás ignorujú, potom sa vám posmievajú, potom proti vám bojujú, potom zvíťazíte. Musíme to dať celé, aj fázu tri, ak to má mať zmysel. Ak si niekto myslel alebo myslí, že to dáme v bielych rukavičkách systémom štart-cieľ a celí vyžehlení si prídeme pre medailu, je tu na nesprávnom mieste. Prídeme do cieľa dokmásaní búrkou i túlavými psami, v odretých topánkach a došklbaných šatoch. Veď si len zoberte, proti akej presile sme sa to vydali a čo všetko v tomto štáte ovláda. Ale to, čo ti stojí v ceste, je a má byť jej súčasťou. Máme a budeme mať na tej ceste jeden druhého.
Sme tu pestré spoločenstvo, a to nielen vekom, pohlavím, rodiskom či profesiou. Každý z nás je tu so svojou vlastnou motiváciou. Niekto preto, že chce pomôcť ľuďom v doline, kde sa narodil a žije, niekto preto, lebo cíti potrebu uplatniť svoju odbornú skúsenosť vo väčšom rybníku a niekto preto, lebo mu to jednoduchá nedá a nedokáže sedieť v kúte, keď idú dejiny okolo. Jednu vec však máme spoločnú: cieľ. Našim cieľom je dosiahnuť reálnu zmenu v tom, ako sa náš vlastný štát správa k svojim občanom. Premeniť štát z bremena na osoh a vrátiť mu pôvodný zmysel: slúžiť a pomáhať ľuďom tam, kde to dokáže lepšie, než to dokážu oni sami, ich rodiny, ich obce, spolky a iné prirodzené spoločenstvá.
Je to trúfalá ambícia a my sa pri jej napĺňaní nevyhnutne dopustíme aj chýb. Ale iba ona má zmysel. A iba vtedy, naozaj práve a len vtedy, ak jej zostaneme verní, ak zostaneme verní motivácii, ktorá nás v máji spojila v Prešove a dnes spája v Žiline, budeme mať šancu na úspech. Nedá sa to oklamať.
Práve vo vernosti spoločnému cieľu a spoločnej motivácii však spočíva a bude spočívať naša sila. Mnohí, aj mnohí z vás, sa pýtajú, o aký ideový a hodnotový základ sa Sieť opiera. Čo sme? Pravica, ľavica, konzervatívci, liberáli, socialisti?