Prešlo ďalších päť rokov, k rozširovaniu NATO odznelo ešte mnohé „net“ s rôzne intenzívnym podtónom vyhrážky. Časom získalo menej rezolútnu podobu a pridali sa alternatívne návrhy, ako nahradiť NATO systémom európskej bezpečnosti, v ktorom by bolo aj Rusko. Rusi však nenašli uši ochotné počúvať. Svet sa niekdajšieho impéria prestal báť. A tak Moskva sama veľmi rozumne stavila na kartu pragmatickej spolupráce. Keď do toho prišiel 11. september a svet zrazu „objavil“ celkom nové bezpečnostné hrozby, odhodila postsovietske predsudky a zorientovala sa správne.
V stredu sa NATO mohutným prískokom rozšírilo k hraniciam Ruska, a „net“ malo len veľmi zdržanlivú podobu. Na stretnutie elity do Prahy Putin miesto seba vyslal šéfa diplomacie Ivanova. Kým ostatní oslavovali, Ivanov pracoval.
Jaltské rozdelenie Európy je definitívne mŕtve. Rusko sa však so stratou Pobaltia už zmierilo a díva sa dopredu. Sleduje, čo s alianciou urobí najbližší vývoj okolo Iraku, ako sa budú vyvíjať vzťahy USA-Európa a hľadá priestor, v ktorom by mohlo uplatniť svoje vlastné záujmy a ambície.
