Píše Róbert Ondrejcsák,
riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy
a bývalý štátny tajomník ministerstva obrany
Pred desaťročím sme sa báli globálnych hrozieb, ako sú terorizmus či šírenie jadrových zbraní. Podľa toho vyzerá aktuálna bezpečnostná stratégia. Dnes je hrozba omnoho bližšia a „netradičné hrozby“ vystriedali klasické vojenské.
Bezpečnostná stratégia má byť základným a najdôležitejším vyjadrením základných princípov, záujmov a cieľov bezpečnostnej politiky štátu. Slovensko malo dosiaľ schválené dva takéto dokumenty, z roku 2001 a 2005. Oba boli vo svojom čase pomerne moderné, dobre pripravené dokumenty.
V súčasnosti ešte stále platí stratégia prijatá takmer pred desaťročím. Akokoľvek bol ten dokument kvalitný, odvtedy sa zmenilo veľa vrátane základných faktorov ovplyvňujúcich našu bezpečnosť. Je teda nutné, aby bola vypracovaná nová bezpečnostná stratégia.
Stratégia z roku 2005, prirodzene, vychádzala za úplne inej situácie. Pred desaťročím vrcholila intervenčná vlna západného sveta, význačná rozsiahlymi vojenskými operáciami na širšom Blízkom východe a transformačnými snahami v regióne.
Slovenské ozbrojené sily boli v tom čase budované ako sily zamerané predovšetkým na expedičné operácie v rámci širokých aliančných zoskupení. Výdavky na obranu a bezpečnosť – hoci ani vtedy nedosiali vysnívané dve percentá HDP – predsa boli podstatne bližšie k tejto úrovni ako k súčasnému mizernému percentu.
Všetko je inak
Súčasná realita je totálne odlišná: západný svet vrátane jeho lídra Spojených štátov sa vojensky a politicky sťahuje nielen z jednotlivých štátov, ako sú Irak či Afganistan, ale z celého Blízkeho východu. Nie je ochotný investovať materiálne a politické energie a zdroje do výraznejšej angažovanosti v zahraničí a rozsiahlych vojenských intervenciách ani nehovoriac.
Slovenské ozbrojené sily začali rapídne strácať spôsobilosti, a hoci v zahraničných misiách ešte jednoznačne obstoja, ako celok už veľmi výrazne cítia nedostatok modernizácie. Výdavky na obranu a bezpečnosť sa pohybujú na úrovni percenta, úroveň 1,7 – 1,8 percenta HDP spred desiatich rokov sa teraz zdá nedosiahnuteľným snom.
