V čase, keď vyspelejší svet rozmýšľa, ako šialeného imperátora brzdiť a nerozpútať pritom vojnu, je strach o jablká a oceľové rúrky malicherný a sebecký.
Chápať postoj Roberta Fica k Rusku a sankciám proti Putinovi nie je možné bez zváženia možností, akými sú láska k vodcovi či komunizmus v génoch. S firmami, ktoré s ním našli zhodu v téme sankcií, je to jednoduchšie. Pragmaticky sa boja, že predajú menej jabĺk a oceľových rúrok.
Firmy potrebujú stabilný a predvídateľný trh bez umelých zásahov, akými sankcie sú. Napriek tomu je ich hlasné „nie“ sankciám krátkozraké a hlúpe.
V prvom rade preto, že sa tým podpísali pod transatlantickú hanbu, ktorú krajine robí premiér ešte úspešnejšie než kedysi Richard Sulík.
