Nedemokratické režimy dokážu byť niekedy efektívnejšie ako Západ, ktorý sa k svojim rozhodnutiam zdĺhavo prepracúva. Ale neznamená to, že by sme ich mali nasledovať.
Rozhodnutie o ďalšom balíku sankcií Európskej únie ani odpoveď NATO na ruské akcie na východnej Ukrajine zatiaľ nepoznáme, ale už samotné hľadanie spoločnej západnej odpovede ukazuje na jeden jav, ktorý v porovnaní s autoritárskymi rivalmi vyzerá ako zásadný nedostatok. Charakter oboch organizácií totiž umožňuje členským krajinám presadzovať vlastné názory a v krajnom prípade tiež zablokovať opatrenia, s ktorými nesúhlasia.
To, že ide o svojho druhu nedostatok, vidno na rýchlosti reakcie na ruskú agresiu. Moskva musí byť už z princípu minimálne o krok pred Západom. Nielen preto, že sa rozhodla pre hybridnú vojnu (neoznačenými vojakmi počnúc a ovplyvňovaním zahraničnej verejnej mienky končiac), ale aj preto, že je táto vojna riadená z jediného mocenského centra, ktorému podliehajú všetky štátne orgány.
