Najprv sme mlčky hľadeli, ako sa v krajine našich otcov opľúva posvätný pojem Rodina. Spočiatku sme iba stáli, ale potom sme sa pohli.
Vytiahli sme perá a pripojili svoje podpisy za referendum proti Nehodným. Stávali sme cez deň aj v noci pred ich vykričanými príbytkami a tichou modlitbou sme sa snažili prispieť k náprave vecí.
Kým sa naši bratia a sestry s vrúcnou modlitbou na perách pokúšali vrátiť Nehodné a Nehodných na správnu cestu, my ráznejší sme konali. Pozvoľna sme začali v menších obciach a mestečkách formovať oddiely Božieho hnevu.
Vďaka našim junákom sa nám podarilo prinútiť Nehodných a Nehodné, aby svoje drahé odevy armaniovské, boxerky calvinklainovské či aspoň kabelky vuittonovie označovali povinne ružovými trojuholníkmi, ktoré po nociach šili naše mamy a manželky.
Strhnutí masovým hnutím začali sa prebúdzať politici, ktorí dosiaľ predstierali spánok.
