Píše advokátka spolupracujúca s VIA IURIS Eva Kováčechová
V posledných dňoch zase púta pozornosť Súdna rada. Malo by to byť v poriadku – veď už v utorok 16. septembra budú jej členovia v novej voľbe voliť predsedu Najvyššieho súdu a tiež historicky prvého samostatného predsedu Súdnej rady. Nie o tom však hovoria médiá a verejnosť.
Témou sú expresné výmeny členov Súdnej rady. Akoby si vo vláde a zvlášť v Národnej rade povedali, že pred voľbou treba rýchlo zachrániť, čo sa dá, a najrýchlejšie to ide personálnymi rošádami. Kým v prípade Jána Havláta, ktorý nahradí už odvolaného Jaroslava Chleboviča, možno hovoriť o zrelej úvahe nominujúceho - vlády, odvolanie Dušana Čima a jeho nahradenie Jánom Slovinským má až hysterické znaky.
Problém po dvoch rokoch
Ak okolnosti voľby sudcu Čima do Súdnej rady boli jediným komunikovaným dôvodom na jeho odvolanie, prečo to je problém až po vyše dvoch rokoch vo funkcii? Vrcholom pohŕdania ústavou a ústavnými funkciami je však superrýchla voľba jeho náhradníka. Hovoriť o tom, že takýto postup je absolútne nevhodný a nedôstojný samotného kandidáta aj orgánu, do ktorého kandiduje, je úplne zbytočné. A zdá sa, že práve tu je zakopaný ten povestný pes.
