Mám vysokú školu, prácu, čo som si vybral, volebné právo, vodičák, pas, s ktorým môžem ísť všade.
O moju bezpečnosť sa stará jadrový arzenál NATO. Patrím k privilegovanej vrstve Európanov. K väčšine. K bielej kresťanskej kapitalistickej civilizácii s občasnými záchvatmi charity. K civilizácii, ktorá vykorenila analfabetizmus, tuberkulózu a heretikov.
Lenže nie som väčšina. Nič také neexistuje. Som beloch, ale nestojí mi z toho, som heterosexuál a stojí mi z toho, som kresťan, ale nemám pocit, že ma niekto ohrozuje, rozvracia mi rodinu. Možno preto, že nie som asýrsky kresťan, nemám susedov z ISIS, ale asýrski kresťania sú heretici, takže neviem, prečo sa dnes niekto pohoršuje nad tým, že si s nimi salafistickí heretici vybavujú účty. Na youtube.
Putin s botoxovými perami pred nejakými tradičnými kozákmi vyhlásil, že menšiny majú práva, ale že väčšiny majú tiež práva. Putin v ostatnom čase inšpiruje mnohých a tak som sa nad jeho slovami zamyslel. Aj tu žijú ľudia, príslušníci "väčšiny", čo sa cítia ohrození. Nedeľným predajom, mešitou, Rómami a prisťahovalcami, kebabom. homošmi a heavy metalom.
Je ich síce viac, hovoria o sebe, že sú väčšina, no boja sa. Nerozumiem. Keď nás naháňali neonacisti na Mierku, ich bolo tridsať a nás päť, tak som z nich nemal pocit, že sa nás boja. Čoho sa teda bojí väčšina? Že sa stane menšinou?
Vážne si niekto myslí, že v Petržalke budú homosexuálne rodiny v zostave otec Turek, druhý otec Róm z Kokavy a ich, samozrejme juvenilne unesené dieťa bude živené hubovými kebabmi z Miletičky? Vážne si niekto myslí, že Slovensko ohrozuje niečo viac, ako napríklad fakt, že v susednej krajine je vojna medzi dvomi následníckymi štátmi Zlatej hordy?
Nie je to náhodou tak, že väčšina neexistuje?
