Píše energetický analytik Karel Hirman
Európski zákazníci Gazpromu platia príliš dobre na to, aby sa nechali stresovať úvahami o tom, či potečie plyn zo Sibíri, alebo nie. Už dnes majú na výber a svojho dodávateľa si môžu vybrať aj podľa toho, či je závislý od ruského plynu.
Septembrové postupné obmedzovanie dodávok plynu ruským Gazpromom stredoeurópskym zákazníkom vrátane Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) opätovne veľmi vážne spochybnilo dôveryhodnosť ruského gigantu. Bez ohľadu na to, aké sú naozajstné príčiny.
Keby boli vnútorného technického charakteru, napríklad v dôsledku zanedbania letného napĺňania podzemných zásobníkov v Rusku alebo údržby exportných plynovodov, prípadne problémov so samotnou ťažbou plynu, Gazprom na to mal vopred svojich odberateľov štandardnou formou upozorniť a vysvetliť, ako to robil neraz v minulosti.
Ak je však príčinou reverzný tok plynu na Ukrajinu, ako naznačujú verejné vyhlásenia niektorých vrcholných predstaviteľov ruskej Štátnej dumy, alebo sankcie, ako tvrdí premiér Robert Fico, tak potom sú kroky Gazpromu v rozpore nielen s platnými kontraktmi, ale aj s korektnou atmosférou vzájomnej spolupráce.
Je pritom paradoxné, že štátom plne kontrolovaný SPP reverzné dodávky nerealizuje, a Bratislava aj v téme sankcií bola k Moskve aspoň verbálne veľmi ústretová, takže premiér a vláda sa môžu cítiť zaskočení
