Píše publicista Tomáš Forró
Jeho odchod do Bruselu môže byť výhodou – alebo stratou – pre celý región.
Najdôležitejší historický prínos odchádzajúceho poľského premiéra? Zrejme to, že z Poľska sa za jeho vlád stala taká „normálna“ krajina.
Aspoň teda na chvíľu, lebo čo bude po ňom, sa ešte len ukáže.
Architektúra poľského typu
Poľsko sa pomaly stáva nudnou a zabehanou demokraciou, aká pre postkomunistické krajiny nášho regiónu zatiaľ nie je samozrejmosťou. Stačí porovnanie s vládami a aférami v Česku či so stavom slovenskej justície. Nehovoriac o Maďarsku.
Efektívna administratíva, funkčné súdnictvo, dobrý investičný potenciál a silné postavenie v európskej komunite – to je Poľsko po siedmich rokoch dvoch umiernených Tuskových vlád bez výraznej ideologickej chute a zápachu. Kľúčové slovo: stabilita.
No Tuskova politická architektúra má slabinu. Bola založená na krehkej personálnej rovnováhe v jeho vláde i strane, ktorú doteraz vyvažoval – on sám.
