Píše ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV
Treba len dosiahnuť, aby bol primeraný možnostiam ekonomiky.
V apríli minulého roka sa v Bangladéši zrútila budova textilnej továrne a pochovala 1100 ľudí. Vedľajším dôsledkom tejto udalosti bolo rokovanie vlády, odborov a zamestnávateľov o zvýšení mesačnej minimálnej mzdy na 68 dolárov. V porovnaní s rokom 2010 tak minimálna mzda narástla o šokujúcich 77 percent.
Možno sa v Bangladéši našli ľudia, ktorí toto zvýšenie považovali za neprimerané a ohrozujúce konkurencieschopnosť hlavného exportného odvetvia s hodnotou 18 miliárd eur ročne.
Len ťažko odolať lákavej myšlienke, že by sme minimálnu mzdu na Slovensku stanovili napríklad na 60 eur a tak vyfúkli Bangladéšu jeho lukratívny biznis. Trhoví jehovisti (termín si vypožičiavam od pána Breinera) by sa iste potešili, lebo by sa vytvorili nové pracovné miesta. Ale skutočne by sa vytvorili? A koľko by ich bolo?
V júli sme mali 384-tisíc nezamestnaných a 9,5 tisíca voľných pracovných miest. Väčšinu nezamestnaných tvoria ľudia bez maturity, žijúci na juhu a východe Slovenska. Prídu po znížení minimálnej mzdy do Bratislavy a obsadia pozície v kreatívnom priemysle a IT biznise?
Na Slovensku vytrvalo pretrvávajú mýty o vysokých daniach a odvodoch zaťažujúcich našu ekonomiku. Celkové náklady práce (mzda + poistné zamestnávateľa a zamestnanca) sú však na Slovensku 1150 eur, čo je v parite kúpnej sily (t. j. po očistení od rozdielu v cenách) 2,5-krát menej ako v Rakúsku alebo Nemecku. Sú slovenskí pracovníci 2,5-krát menej produktívni ako nemeckí a rakúski?
