Predseda vlády takmer denne zneisťuje svet o geopolitickej príslušnosti Slovenska. Prezident by mu mal v takej situácii oponovať omnoho intenzívnejšie.
Dá sa súcitiť s Andrejom Kiskom, že mu nebolo príjemné, keď sa ho štátnici na summite NATO pýtali, či „ste súčasťou toho jadra EÚ, alebo máte nejaké proruské smerovanie?“.
Hlava z takýchto otázok musela brnieť horšie ako po „ice bucket“ náleve. Takže po sto dňoch – ku ktorým blahoželáme - by sa Kiska mohol aj zamyslieť, do akej miery je sám podpísaný na obraze, ktorý mu sprostredkovali.
Nie, nikto nespochybňuje Kiskovo euroatlantické cítenie ani dobrý tím poradcov, ktorý ho kultivuje. Zneistenie ohľadne Slovenska však stupňuje celkom iste práve to, že ho nepočuť zďaleka s takou razanciou a frekvenciou, v akej premiér manifestuje svoju východnú úchylku. Napriek tomu, že je absolútne exotická medzi západnými štátnikmi, Kiskovi trvalo presne sto dní, kým v RTVS prezentoval iný názor.
Pozor:
