Korupcia si nenašla svoje miesto v najvyšších vládnych kruhoch. Na tie podľa premiéra Dzurindu nedosiahla - a preto odmieta o tejto veci čo len diskutovať. Dokonca je presvedčený, že túto tému živia akési lobistické skupiny, ktoré ju zámerne podsúvajú do popredia pozornosti. Je len na škodu, že ich premiér nepomenoval, keď o nich vie. Alebo nevie?
Toto a ešte zopár iných vecí na tému korupcia povedal predseda vlády počas uplynulého víkendu. Chorobu, ktorá sa volá korupcia, sa aj napriek malým prerieknutiam (,,korupciu máme v prijateľnej miere“…) nesnažil bagatelizovať a priznal, že ide o celospoločenský problém. Pripomenul však, že korupcia nie je len vecou verejne činných osôb, ale aj obyčajných ľudí, ktorí by sa s ňou mali tiež pobiť. Určite sa nemýlil.
Problémom je, že Dzurinda asi nemá nárok takýmto spôsobom vyučovať spoločnosť. Ľudia, občania, to sú aj tí, ktorí vytvárajú politické strany. Teda tí, ktorí predstavujú politickú stranu - napríklad Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu. Tá síce ústami svojho predsedu bojuje proti korupcii, ale kroky, ktoré podniká SDKÚ, sú o čomsi inom.
Gabriel Palacka sedí v jej predsedníctve aj napriek tomu, že sa dodnes neočistil od podozrenia z korupcie a klientelizmu, ktoré ho v roku 1999 stálo kreslo ministra dopravy. Podpredsedom bratislavskej SDKÚ je Roman Filistein. Teda človek, ktorý musel z Úradu vlády odísť pre podozrenie z korupcie. Ďalšou šťukou je Ján Odzgán. Ten kandiduje za Dzurindovu stranu na post starostu Starého Mesta v Bratislave. Pritom ide o človeka, ktorý sa pred dvoma rokmi musel ,,odporúčať“ z funkcie predsedu Správy štátnych hmotných rezerv pre podozrenia z tunelovania a ekonomických machinácií s obilím a inými komoditami. Obchodmi, v ktorých mal figurovať, sa dokonca zaoberala SIS a Najvyšší kontrolný úrad. Teda darmo Dzurinda rozpráva o boji proti korupcii, keď jeho vlastná strana proti nej nebojuje dostatočne presvedčivo a o akomsi spätnom mechanizme nemožno ani hovoriť.
