Zvolenie náčelníka českého generálneho štábu Petra Pavla za šéfa Vojenského výboru NATO môže byť, čo do praktického významu, pre postkomunistické štáty strednej Európy dôležitejšie než zvolenie Donalda Tuska za „európskeho prezidenta“.
Za oboma postupmi stojí rovnaká príčina: ak nie úplná zmena, tak aspoň výrazný posun v západnom vnímaní Ruska a reálnejšie predstavy o Putinovom režime. A súbežne s tým rast významu východných členov NATO a Európskej únie, ktorí sa opäť ocitli v blízkosti frontovej línie.
Lenže kým za Tuskovým povýšením do funkcie, ktorá je v skutočnosti skôr bezvýznamná alebo si ešte len hľadá svoj obsah, môže byť aj pokrytecká snaha niektorých európskych politikov, aby ten posun nebol až taký zásadný, Pavlovo vymenovanie odzrkadľuje snahu aliancie pripraviť sa na (staro)nové podmienky.
Končí sa sebaklam o tom, že
