[content type="longread-pos" pos="full"]
Slovensko má prvýkrát iný postoj k strategickej celoeurópskej téme ako naši kľúčoví spojenci
[/content]
Patríme do NATO[content type="longread-pos" pos="left"]
riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy
a bývalý štátny tajomník ministerstva obrany vo vláde Ivety Radičovej
[/content]
Slovensko má prvýkrát iný postoj k strategickej celoeurópskej téme ako naši kľúčoví spojenci Poľsko, Nemecko, ale aj Spojené kráľovstvo a Francúzsko.
V postmečiarovskej histórii Slovenska vládol medzi politickými stranami široký konsenzus o základných záujmoch v zahraničnej a bezpečnostnej politike. Keď sme sa vďaka integrácii do Európskej únie a NATO dostali do najužšieho klubu vyspelých európskych štátov, zavŕšila sa jedna veľká etapa týchto politík.
Po získaní členstva sa začala ďalšia, ktorá trvá dodnes. Jej leitmotívom je snaha posunúť Slovensko ešte viac do centra týchto integračných zoskupení aj politicky, aj strategicky.
Z pohľadu stratégie a bezpečnosti to znamená, že Slovensko bude bezpečné, ak bude obklopené len spojencami a partnermi, štátmi, ktoré sú členmi tých istých bezpečnostno-politických organizácií. V súčasnosti toto kritérium spĺňa každý okolo nás, až na Ukrajinu.
Otvorené dvere
Bezpečnosť Slovenska je nedeliteľná od našich spojencov či susedov, tvoríme jeden bezpečnostný komplex. Z tohto dôvodu je naším najzákladnejším strategickým záujmom dostať Ukrajinu do tých aliancií a organizácií, v ktorých sme aj my, podporovať ukrajinské členstvo v NATO a Európskej únii.
Samozrejme, to neznamená, že by nemala splniť všetky podmienky, práve naopak, aliancia a Únia budú silné len vtedy, ak všetci členovia spĺňajú všetky normy, pravidlá a štandardy. A my by sme im mali pomáhať s plnením, či už ide o reformy, politickú podporu, alebo odovzdávanie skúseností.
Doteraz nikto zo štandardných politických strán tento strategický cieľ nespochybňoval. Každý v prípade splnenia podmienok podporoval integráciu balkánskych štátov a Ukrajiny do Únie a NATO. Bola to štandardná súčasť zahraničnopolitických programov politických strán a programových vyhlásení vlád vrátane tej súčasnej. Tá definuje ako prioritu podporu „rozširovania priestoru stability, demokracie a partnerstva s dôrazom na štáty západného Balkánu a východného partnerstva“ a deklaruje, že „vláda bude aktívne presadzovať politiku otvorených dverí ako prostriedku na rozšírenie priestoru bezpečnosti a stability“.
Ak preložíme „bruselský jazyk“, tak politika otvorených dverí znamená jednoznačnú podporu rozširovania. Popri tom, že sa to považovalo za pevnú súčasť odbornej a politickej komunikácie na Slovensku, bola to naša najdôležitejšia zahraničnopolitická a bezpečnostnopolitická agenda v rámci NATO a EÚ.
Konsenzus zmizol
Lenže tento široký konsenzus náhle zmizol. Hoci vyhlásenia ministerstva zahraničných vecí sú stále v súlade s doterajšou líniou, premiér vyhlásil, že odmieta „predstavu, že by Ukrajina mohla byť niekedy členom NATO, lebo to by mohlo narušiť bezpečnosť v regióne“. Toto vyhlásenie má strategickú váhu, predstavuje radikálny obrat v doterajšej zahraničnopolitickej stratégii.
Chýba však vysvetlenie, čo to konkrétne znamená. Definovanie nových princípov a priorít zahraničnej politiky Slovenska?
