V každej triede býva šašo. Nevysoký, nešportový, od alfa samca na opačnom konci. Ak nechce byť len do počtu, šaškuje. Ak sa nestane hercom, aspoň bol triednym komikom. Na maturitných stretnutiach šaškuje, obnovuje si osobný význam.
Absencia osobného významu vo verejnosti a neviditeľnosť je podľa filozofky Hanny Arendtovej ničivejšia ako chudoba. Chudobného pustovníka v lese obdivujú. Byť však neviditeľný zaživa je horšie od mŕtveho. Nemáte pomník ani kvet na „šesť svätých“, ako vraveli decká na dvore. Nevzbudzujete sny, čo by bolo, keby ste žili. Dobre vidno, že by nebolo nič. Nevyvolávate u iných vymyslené slastné spomienky. Sedíte vo fajnej reštaurácii, máte trendové háby, vozíte sa na jadranskej jachte. Ale bez osobného významu aspoň v okolí nula bodov, zúfalstvo, ničota.
