[content type="longread-pos" pos="full"]
Rusko a mnohí západniari s ním majú jasno v tom,
že ho Západ oklamal, keď sa NATO rozšírilo na východ
[/content]
Archív ČTK[content type="longread-pos" pos="left"]
Autor:
[/content]
Rusko a mnohí západniari s ním majú jasno v tom, že ho Západ oklamal, keď sa NATO rozšírilo na východ. Mnohí tým ospravedlňujú dokonca aj vojnu na Ukrajine. Čo Západ v skutočnosti Michailovi Gorbačovovi sľúbil a čo nie? Odpoveď je v archívoch.
Po vlne revolúcií v bývalom východnom bloku bola Európa začiatkom roku 1990 miestom intenzívnych rokovaní. Aj v Moskve sa v tom čase v rýchlom slede striedali zaskočení diplomati a politici zo Západu. Dochádzalo pritom i k udalostiam, ktorých rozdielne interpretácie ovplyvňujú vzťahy na kontinente ešte dnes.
Pre dnešný vzťah Ruska s NATO sú v tomto kontexte najdôležitejšie rokovania ministra zahraničia Spojených štátov Jamesa Bakera, nemeckého ministra zahraničia Hansa-Dietricha Genschera a nemeckého kancelára Helmuta Kohla u Michaila Gorbačova a jeho ministra zahraničia, ktoré v Kremli prebiehali medzi 7. až 10. februárom 1990. Práve v týchto dňoch zazneli slová, ktoré kritikom neskoršieho rozšírenia NATO smerom na východ poslúžili ako dôkaz, že Západ Rusov podrazil.
[content type="fb" stype="fanpage" render-type="longread" url="https://www.facebook.com/sme.sk"][/content]
Nasledujúci text je pokusom o čo najstručnejšie zhrnutie dvoch detailných štúdií harvardských výskumníkov Marka Kramera (The Myth of a No-NATO-Enlargment Pledge to Russia, The Washington Quaterly, apríl 2009) a Mary Elise Sarottovej (Not One Inch Eastward?... The Journal of The Society for Historians of American Foreign Relations alebo v kratšej podobe v aktuálnom Foreign Affairs, január 2010).
Obe pomerne obsiahle analýzy plné autentických citátov z odtajnených sovietskych, amerických a nemeckých archívov sú pre záujemcov o podrobnejšie informácie dostupné na internete.
Rovnako i článok zo Spiegel Online z roku 2009, ktorý je k úlohe západných predstaviteľov kritickejší (NATO's Eastward Expansion: Did the West Break Its Promise to Moscow?)
Baker: Ani o piaď na východ
Do hlavného mesta Sovietskeho zväzu prišiel Baker už 7. februára, aby mohol pred rokovaním s hlavou štátu diskutovať aj s ministrom zahraničia ZSSR Eduardom Ševardnadzem. V tom čase sa už východný blok v podstate rozpadol, v samotnom Sovietskom zväze silneli odstredivé tendencie, navyše mal obrovské hospodárske problémy.
V tejto neočakávanej situácii bola jednou z najdôležitejších otázok budúcnosť ešte vždy rozdeleného Nemecka. Vývoj bol hektický a zaskočení aktéri si svoje názory a z nich vyplývajúce politiky vytvárali len postupne, pričom na Západe nebol zďaleka jednotný názor, ako postupovať, a chvíľu trvalo, kým nejaký vznikol.
Jednu z verzií predstavuje práve Bakerovo stanovisko, ktoré 7. februára predostrel Ševardnadzemu, pričom Gorbačovovi ho následne inými slovami len zopakoval. Kľúčovou témou diskusií boli podmienky, za akých by Sovietsky zväz súhlasil so znovuzjednotením Nemecka. Práve z rozhovorov o tejto téme pochádzajú vety, ktoré vyvolávajú polemiky o údajnom podvode Západu.
