Ak aj obídeme strmhlavý pád rubľa a miliardové kapitálové úniky z Ruska, tak márnosť tej kritiky politiky Západu, ktorá argumentuje slabým či nulovým vplyvom sankcií na ruskú realitu, podčiarkujú aj procesy posledných dní.
Súdna konfiškácia akcií Bašnefťu a domáce väzenie miliardára Jevtušenkova totiž so sankciami súvisia a predznamenávajú ďalšie preskupovanie ekonomickej moci, na prahu ktorého Rusko stojí.
Pochybnosť o tom, že s privatizáciou spoločnosti Bašnefť asi nebolo všetko kóšer, má v Rusku zrejme málokto. Keďže však hovoríme o roku 2003, keď mal Putin už všetko pod kontrolou, a následne v roku 2009, keď Jevtušenkov akcie kupoval od pôvodných nadobúdateľov, pochybnosť nemôže byť ani o tom, že prevody majetku takéhoto objemu – a ešte v energetickom sektore! – sa nemohli udiať bez jeho vedomia a výslovného povolenia. (To, že v roku 2009 bol prezidentom Medvedev, na veci sotvačo mení.)
