Pôjdem sa zotaviť do kúpeľov, liečiť si končatiny, presnejšie ľavú nohu a pravý ukazovák, aby som nekríval a naďalej mohol ukazovať, čo sa mi páči a nepáči. Končatiny je smiešne slovo, koľko ich vlastne máme? Sú uši tiež končatiny? Akokoľvek, načúvať sa oplatí. Pred cestou premýšľam, čo si zobrať so sebou, i o prepitnom, tringelte, ako sa tomu kedysi ľudovo hovorilo, komu, koľko a začo.
V pravidlách medzinárodného správania z minulého storočia som o tom našiel pramálo, teda nič. Bola to diskrécia, niečo diskrétne.
