Píšu Jozef Pecho a Alexander Ač,
Ústav fyziky atmosféry AVČR
a Centrum výskumu globálnej zmeny AVČR
Amazonský prales čakajú problémy. V nasledujúcich pätnástich rokoch môžu rastúca teplota a sucho spolu s odlesňovaním a vypaľovaním jeho rozlohu znížiť o polovicu.
Amazonský dažďový prales je zdrojom až jednej štvrtiny všetkej biodiverzity na našej planéte, pričom plocha pralesa je menej ako šesť percent všetkej zalesnenej plochy.
Nenájdeme tu vedľa seba dva stromy rovnakého druhu. Tento obdivuhodný ekosystém je však významný aj z iného hľadiska: reguluje globálnu klímu. Až pätina pevninského hydrologického cyklu sa realizuje práve tu a oblasť je zároveň najväčším zdrojom sladkej vody na zemi - ak nepočítame polárne ľadovce.
Amazónia je tiež dôležitým hybným motorom tropickej a globálnej cirkulácie. Ak by prales zmizol, malo by to dôsledky na globálnu klímu a počasie, a pocítili by sme to aj my obyvatelia Európy.
Rastúce sucho
Z pohľadu stability klímy je tu však ďalšia dôležitá vec. Najväčší prales na zemi je súčasne aj obrovskou zásobárňou uhlíka.
Celá jedna desatina „biosférického“ uhlíka je uložená vo vegetácii a v pôde amazonskej džungle. Nie je preto prekvapením, že amazonský ekosystém zohráva významnú úlohu pri regulácii globálneho kolobehu uhlíka. Satelitné merania ukazujú, že prales za normálnych okolností ročne pohltí až dvadsať percent svetových antropogénnych emisií oxidu uhličitého, čím spolu s oceánmi napomáha výrazne spomaľovať súčasné tempo otepľovania planéty.
Avšak, práve táto funkcia môže byť v budúcnosti vážne ohrozená. Prečo?
