Moja americká priateľka Jean spomína na rozdiely medzi USA a Európou. „V osemdesiatych rokoch ma navštívil kamarát, profesor z Maďarska. Cestovali sme autom spolu s mojimi deťmi a keďže sme boli hladní, zastavili sme pri fast foode, rozdala som jedlo posádke v aute a naštartovala. Všetci začali jesť, len maďarský kamarát ostal zarazený. To budeme jesť za jazdy? - spýtal sa po chvíli zdesene.“
Američania sa tentoraz rozhodli rešpektovať Európana a auto kdesi „na obed“ odstavili.
Kráčajúc mestom na hlavnú stanicu si vypočujem inšpiratívny monológ. Dcéra mame: „Mama, ty strašne zle chodíš! Vravím ti, vyhoď tie topánky! Noha ťa bolí? Sa nerešpektuješ! Veľmi zle chodíš. Nedá sa na to pozerať. Tá veštkyňa mi vravela, že budem trpieť na nohy. To asi myslela tvoje!“
Ale to už sedím vo vlaku z Bratislavy do Viedne. Oproti mne mamička so synom.
