[content type="longread-pos" pos="full"]
Naši susedia zatiaľ nepíšu úspešný príbeh svojho štátu
[/content]
Padá najväčší ukrajinský Lenin v Charkove. (TASR/AP)[content type="longread-pos" pos="left"]
Píše
Marek Lenč
Pôsobí na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v BB,
je na výskumnom pobyte na National University „Kyiv-Mohyla Academy“ v Kyjeve
[/content]
Ukrajinská armáda prišla vo vojne o viac než polovicu techniky a hospodárstvo krajiny sa prepadá.
Slovensko je úspešná krajina. Správny Slovák zapochybuje, pretože sa vždy nájde nejaký dôvod, ktorý ho utvrdí v opaku.
Máme nedokončenú infraštruktúru, školstvo a zdravotníctvo v postupnom rozklade, vysokú nezamestnanosť či verejný dlh blížiaci sa k úrovni 60 percent HDP. Nie je dôvod myslieť inak.
Pozrime sa na našu krajinu z perspektívy nášho východného suseda.
Naša spoločnosť dokázala odmietnuť autoritatívne tendencie mečiarizmu. Za jedno desaťročie sme sa dokázali integrovať do jadra Európy. S odľahčením môžeme povedať, že hlbšie sa už integrovať nedalo. A aj napriek tomu, že vstup do eurozóny bol načasovaný v najťažšom období jej existencie, Slováci zostali eurooptimistickým národom.
Z makroekonomického hľadiska Slovensko v pokrízovom období dokázalo predbehnúť dve krajiny starej EÚ 15 (Portugalsko, Grécko pri prepočte HDP per capita) a čo je dôležité, má perspektívu byť v týchto ukazovateľoch lídrom Visegrádskej štvorky.
Hoci niektoré regióny trpia chronickou nezamestnanosťou, Bratislava a jej blízke okolie tvoria jeden z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich regiónov Únie súčasnosti.
Slovensko si buduje novú modernú štátnosť. Jeho najbližší a zároveň zrejme najťažší „zahraničnopolitický“ test sa však nachádza na východných hraniciach.
Ukrajinské dilemy
Hovorí sa, že vaši susedia sú vaším zrkadlom. Ukrajina je naším susedom a nepíše úspešný príbeh. Medziročný pokles HDP je na úrovni desať percent a optimistický variant je, že si takýto pokles dokáže ukrajinská ekonomika udržať aspoň do konca roka.
Hodnota ukrajinskej hrivny sa za deväť mesiacov prepadla o viac ako polovicu. V bežnom živote Ukrajincov je neustále prítomná frustrácia z deflácie meny, nárastu cien, poplatkov, ako aj nákladných vojenských operácií na východe krajiny.
Hospodárenie vlády je odkázané na zahraničné pôžičky. V máji 2014 Medzinárodný menový fond odsúhlasil Ukrajine úverový program vo výške 17,01 miliardy dolárov (sumu o niečo menšiu ako štátny rozpočet SR na rok 2014).
Regióny Doneck a Luhansk tvorili silné ekonomické centrum krajiny. V roku 2013 sa tieto oblasti podieľali na celkovom HDP Ukrajiny viac ako 17 percentami. Spolu s anektovaným územím Krymu, ktoré znamenalo približne stratu troch percent HDP, tak ide o pätinu ukrajinskej ekonomiky.
Pre Európsku úniu by to bola rovnaká dilema, ako vyrovnať sa so stratou HDP celej nemeckej ekonomiky. Je tak namieste položiť si otázku, ako sa Kyjev nielen politicky, ale aj ekonomicky dokáže vyrovnať s prípadnou postupnou stratou kontroly nad týmito územiami.
Skutočnosť, že tretí humanitárny konvoj z Ruskej federácie neskontrolovala žiadna iná strana, neveští o budúcnosti ukrajinskej suverenity nad týmito oblasťami nič dobré.
