Dnes píše Marián Geišberg
Tieto počítače sú vymakané vecičky. Otvoríte, dáte heslo, hodíte sa do písacieho programu a môžete písať. Už iba odpovedať si na otázky - pre koho a o čom? Myšlienky a slová by mali mať adresáta pre spätnú väzbu. Ja hovorím k tebe, ty ku mne.
Snažíme sa hovoriť, aby sme sa stali informovanejšími, lepšími, aby sme sa vyvarovali starých chýb. Príjemný plán. Otvoriť oči - dívať sa, spozornieť, počúvať. Ako lesná zver strihať ušami, vetriť, odkiaľ hrozí nebezpečenstvo.
Ak fúka opačný vietor, úloha je o to ťažšia. Skupinám ľudí, ktorým záleží, aby vietor fúkal rovno k respondentovi, bez zbytočných uhlov a prekážok, takrečeno, do ucha, nezostáva nič iné, ako vlastniť vietor. Médiá, ktoré tento vietor vytvárajú. Strojcovia vetra, bez ktorého sa ani lístoček nepohne.
Potom už iba točiť kľukou a ovládať jeho silu a dosah a pred vrtuľu hádzať lístočky so správami pre prijímateľa. Ovládať mienku, ich pokoj aj znepokojenie.
