Možnosť vyjadrovať sa verejne a byť pritom dobre schovaný niekde na webe dodáva silu a odvahu všetkým zakomplexovaným, frustrovaným, permanentne zlostným či inak poškodeným spoluobčanom.
Vlastne by sme sa touto témou ani nemuseli zaoberať, keby šíritelia bludov nezačali okrem vlastných mindrákov riešiť aj geopolitické úlohy. Áno, mám na mysli podpísané i nepodpísané obskúrne komentáre ku kríze na Ukrajine.
Spomínam si na jednu podobnú krízu z augusta 1968. Sovietske tanky valcovali našu krajinu a drvivej väčšine národa rúcali nádeje na zmeny. Zároveň doviezli kus svojej leninskej kultúry a zviazali ňou celý rozlet nádejných šesťdesiatych rokov.
Pochopiteľne, túto úlohu neplnili vyhúkaní vojačikovia odhodlaní strieľať na nepriateľov socializmu. Radi sa jej zmocnili naši prisluhovači totalitnej moci, aby ďalšie desaťročia prežili v jej službách.
Dodnes sú nám príkladom, ako treba žiť, kedy treba tlieskať, koho oslavovať, koho udávať, kde byť vzorným členom, aby sa napokon človek dopracoval k slušnému dôchodku.
