Píše politológ Radoslav Štefančík
Robert Fico vrátil škandalóznym výrokom o odpustení dlhu Žiline krajinu o štvrťstoročie späť. Doteraz sa klientelizmus vo verejnej diskusii považoval za niečo zlé, ale predseda Smeru voličom odkázal, že môže byť odmenou za podporu jeho strany.
Štvrťstoročie vo vývoji demokracie je dostatočne dlhé obdobie na eliminovanie väčšiny negatívnych stránok, ktoré transformácia režimu so sebou prináša. Táto téza by teda mala platiť aj na Slovensku, lenže opak je pravda.
Dvadsaťpäť rokov od novembra 1989 zažilo Slovensko skutočne všeličo. Od pokútnym spôsobom udelených titulov pre straníckych lídrov a tunelovanie štátneho majetku cez korupciu v čerpaní európskych fondov, „dobre“ utajené stretnutia politickej elity s oligarchami až po politicky motivovanú vraždu.
Obava zo straty voličskej podpory však doteraz donútila politickú elitu odhalené špinavosti prinajmenšom (aj keď neúprimne) odsúdiť a aspoň naoko sa zbaviť zodpovedných vinníkov. Politickou popravou – odvolaním z verejnej či straníckej funkcie a následným odchodom z verejného života alebo Tomanovej kódom – poslaním niekam do Bruselu.
Vláda pred voľbami odpustila Žiline obrovský dlh. Lebo je primátor zo SmeruČítajte
O 25 rokov späť
Ale nebol by to Robert Fico, keby sa do moderných dejín nezapísal zmenou tejto paradigmy. Zatiaľ čo doteraz sa klientelizmus vo verejnej diskusii oficiálne deklaroval ako negatívny jav narúšajúci stabilitu slovenskej demokracie, súčasný predseda vlády ho povýšil na štátnu doktrínu.
Svojím škandalóznym vysvetlením, prečo kabinet odpustí Žiline dlh, vrátil celú krajinu na úplný počiatok, dvadsaťpäť rokov späť, do minulého storočia, do obdobia, keď svetlo na konci tunela nebolo ešte ani poriadne vidieť.
