Píše publicista Juraj Hrabko
Pritom správne riešenie netreba vymýšľať, stačilo by opísať český príklad.
Keďže všetko so všetkým súvisí – a v politike obzvlášť – nedá sa vylúčiť, že avizované napadnutie zákona o štátnom občianstve na Európskom súde pre ľudské práva stranou Most-Híd je súčasťou jej kampane pred komunálnymi voľbami.
Na druhej strane možno oceniť tvrdohlavosť, s akou jej politici postupujú – aj preto, lebo z bezmála tisíc ľudí, ktorí doteraz stratili slovenské občianstvo na základe takzvaného Ficovho zákona, ide najmä o nových občanov Česka, Nemecka či Rakúska. Nie Maďarska.
To, že strana zákon na ESĽP napadnúť nemôže, je iba detail – záujemcov, cez ktorých tak môže urobiť, má naporúdzi isto veľa. Na rozdiel od šance na úspech, ktoré sú malé až mizerné. ESĽP totiž slovenský zákon o štátnom občianstve už v podstate posudzoval a posúdil tak, že sťažovatelia v spore neboli úspešní.
Rovnako neboli úspešní sťažovatelia na Ústavnom súde, ktorí zákon o štátnom občianstve napadli z dôvodu jeho nesúladu s ústavou. Aj keď z inej príčiny – súd o návrhu nerozhodol z procesných dôvodov, keďže sa nenašlo požadovaných sedem sudcov, ktorí by hlasovali v zhode. Čo je nepochybne zaujímavé, napokon ako vždy, keď súd rozhoduje viac politicky ako vecne.
Nekompletný a nekompetentný
Usudzujem, že tak to bolo aj v tomto prípade – posolstvo z Ústavného súdu totiž vyznelo tak, že za jeho rozhodnutie o nerozhodnutí vo veci môže prezident Andrej Kiska, ktorý odmietol vymenovať dvoch ústavných sudcov, takže súd nie je kompletný.
Pani predsedníčka sa asi bude hnevať, ale podľa môjho hodnotiaceho úsudku
