Dav prívržencov vládnej strany zhromaždený na Kossuthovom námestí pred budapeštianskym parlamentom nadáva Európskej únii, tlieska vládnemu rečníkovi zatínajúcemu päste smerom k Bruselu a skanduje heslá o tom, že Maďarsko už nebude kolóniou EÚ. A robí to na námestí vynovenom z peňazí tej istej Únie, opisuje známy politológ László Lengyel jeden z najväčších paradoxov autoritárskeho režimu Viktora Orbána.
Maďarskí opoziční politici sa možno mierne mýlia, keď tvrdia, že až 97 percent investícií do infraštruktúry a ďalších oblastí realizovaných v posledných rokoch u našich južných susedov bolo financovaných z európskych peňazí.
Pravdu však majú v tom, že zdanlivý ekonomický úspech orbánovského režimu i drvivá väčšina nových ciest, budov, úradov a fontán, zrekonštruovaných námestí a pravdepodobne aj novopostavených štadiónov, čiže skoro všetko to, čo vládni politici v rámci predvolebnej kampane slávnostne odovzdávajú a čím sa chvália, bolo postavené z európskych dotácií.
