Píše Ľubomír Martin Ondrášek,
absolvent Harvardovej a Chicagskej univerzity,
zaoberá sa otázkami náboženstva, etiky a politiky
Vo svojom nedávnom príhovore k americkému ľudu načrtol prezident Barack Obama stratégiu boja proti „Islamskému štátu v Iraku a Levante“ (ISIL). Objasňujúc dôvody, pre ktoré autorizoval nálety na strategické ciele radikálnej teroristickej organizácie, Obama menoval ako jeden z hlavných dôvodov humanitárnu intervenciu s úmyslom ochrany náboženských menšín a zabránenia genocíde.
Aj keby neexistovala žiadna iná príčina na súčasnú vojenskú intervenciu v Iraku a Sýrii – a legitímnych príčin je viac – vojnu proti „Islamskému štátu“ (IS) by bolo možné označiť ako „spravodlivú“.
Samozrejme, nemáme na mysli naplnenie dokonalého ideálu spravodlivosti. Toho nedokonalé ľudské bytosti schopné nie sú a môžu sa k nemu snažiť len priblížiť. V kontexte dlhej a komplexnej tradície spravodlivej vojny termín „spravodlivosť“ označuje taký ozbrojený zásah, ktorý možno morálne zdôvodniť.
Tradícia predstavuje alternatívu realizmu (Realpolitik), ktorý všeobecne oddeľuje etiku od politiky a odmieta aplikovať morálne kritériá na použitie ozbrojenej sily a pacifizmu, ktorý považuje každú vojnu za morálne nezdôvodniteľnú.
