Srbsko je vlastne také Rusko v malom. Tých podobností je oveľa viac než len slovanstvo a pravoslávna viera. Mnoho/väčšina Srbov a väčšina Rusov majú spoločný pocit pádu z výslnia, ústupu z pozície, na ktorú majú podľa vlastného názoru právo.
Spája ich pocit krivdy z rozpadu Juhoslávie a Sovietskeho zväzu, umocnený početnými srbskými a ruskými menšinami mimo hraníc materského štátu.
Juhoslovanský štát vnímali Srbi radi ako akési vlastné veľké Srbsko a neboli s týmto pocitom jediní – napokon to bol jeden z dôvodov, prečo v ňom Slovinci a Chorváti nechceli zostať.
Sovietsky zväz bol jednoznačne ruským impériom, tejto idei paradoxne slúžili aj lídri inonárodného pôvodu, ak sa dostali na jeho čelo – Stalin je tým najlepším príkladom.
Oba národy spája pocit frustrácie z vlastného neúspechu aj mizerná schopnosť sebareflexie a priznania si vlastnej viny za tento neúspech. Oba národy spája silný nacionalizmus, podporovaný pravoslávnou cirkvou posluhujúcou moci a priživujúcou národné mýty a pocit vlastnej výnimočnosti.
Proste kopa nahromadených frustrácií,
