FÓRUM

Aké dôležité je vzdelanie pre všetkých

Prístup k základnému vzdelaniu dodnes postráda takmer polovica detí sveta.

Skutočná deliaca čiara však nevedie medzi ľuďmi so vzdelaním a bez neho. Vedie medzi tými, ktorí prístup k vzdelaniu majú, a tými, ktorí ho chcú mať.(Zdroj: TASR/AP)

Píše Gordon Brown (1951),
bývalý premiér Veľkej Británie a osobitný vyslanec OSN pre globálne vzdelávanie

Miliónov ľudí sa vzdelanie stále netýka.

Situácia silne nasvedčuje tomu, že sa nepodarí splniť cieľ obsiahnutý v súbore Miléniových rozvojových cieľov (MDG) – totiž zabezpečiť, aby do decembra 2015 všetky deti v školskom veku skutočne chodili do školy.

Vzhľadom na to, že sa deti v Gaze, Sýrii, Iraku a Nigérii ocitajú v posledných mesiacoch doslova v palebnej línii, je nesmierna zložitosť tejto úlohy nanajvýš zrejmá.

Naplnenie sľubu vzdelanie pre všetky nakoniec vyžaduje, aby základné vzdelanie bezpečne dostali aj deti žijúce v najťažších podmienkach, napríklad detskí utečenci alebo deti v bojových zónach.

Pomalý prírastok

Akademický výskum naznačuje, že žiadna krajina sa nemôže tešiť trvalej prosperite – a žiadna sa nemôže vyhnúť strednopríjmovej pasci – bez rozsiahlych investícií do kvalitného školstva. Platí to najmä pre dnešnú znalostnú ekonomiku, v ktorej sa firmy hodnotia nielen podľa svojich fyzických, ale aj podľa ľudských aktív a v ktorej burzy ohodnocujú okrem fyzického kapitálu aj kapitál duševný.

Vzdelanie sa už dlho pokladá za najspoľahlivejšieho garanta príjmov, bohatstva, spoločenského postavenia a bezpečnosti. Napriek tomu miliónov ľudí sa vzdelanie stále netýka; prístup k základnému vzdelaniu dodnes postráda takmer polovica detí sveta.

Iste, počas prvých piatich rokov po vytýčení MDG došlo k značnému pokroku a podiel detí zapísaných na prvý a druhý stupeň základnej školy sa zvyšoval o pol druha percenta ročne. Pri tomto vývoji by podiel zapísaných detí do roku 2022 dosiahol celosvetovo 97 percent, pričom subsaharská Afrika by túto úroveň dosiahla do roku 2026.

Po roku 2005 sa však pokrok zastavil. V dôsledku toho len niečo vyše tretiny detí v najchudobnejších krajinách sveta dokončí druhý stupeň základnej školy. Do roku 2030 sa síce tento podiel zvýši, ale len na 54 percent.

Nie je nijako prekvapujúce, že na najväčšie prekážky narážajú dievčatá vo vidieckych komunitách.

Približne tri štvrtiny dievčat dnes nemajú základné vzdelanie a v roku 2030 to stále bude polovica. Rovnako tak dnes zhruba deväť z desiatich dievčat nemôže dokončiť sekundárne vzdelanie; do roku 2030 sa toto číslo zníži iba o 20 percent.

A zatiaľ čo chlapci v subsaharskej Afrike budú musieť na všeobecný prístup k základnému vzdelaniu čakať do roku 2069, dievčatá budú čakať až do roku 2086. A pokiaľ ide o druhý stupeň základného vzdelania, pri pokračovaní súčasných trendov potrvá takmer sto rokov, než sa podarí zabezpečiť prístup pre všetky dievčatá v subsaharskej Afrike.

Zdanlivo začarovaný kruh

Nič z toho nie je v súlade so sľubom vedúcich svetových predstaviteľov, že sa zasadia o rozvoj talentu všetkých detí sveta. Podľa nedávnej štúdie Afrika v oblasti vzdelávacích príležitostí tak zaostáva, že v roku 2025 budú mať vysokoškolské vzdelanie len 2 percentá čerstvých tridsiatnikov v Rwande, Čade, Libérii a Malawi a iba 3 percentá v Tanzánii a Benine.

Pri takom nízkom podiele osôb s terciárnym vzdelaním je nielen nemožné najímať kvalifikovaných učiteľov pre budúcu generáciu, ale ani personálne obsadzovať lekárske strediská a kliniky plne vyškolenými zdravotníkmi. Tieto nedostatky pritom len predlžujú zdanlivo začarovaný kruh zlého vzdelania, zlého zdravia, nezamestnanosti a chudoby.

Niekoľkým africkým krajinám, napríklad Alžírsku, Nigérii a Egyptu, by sa, samozrejme, mohlo podariť tento trend zvrátiť, ale aj v Juhoafrickej republike – v súčasnosti najrozvinutejšej africkej krajine – bude mať do roku 2045 vysokoškolské vzdelanie nanajvýš desatina mladých ľudí.

V Pakistane zatiaľ smelá vzdelávacia kampaň pod vedením čerstvej nositeľky Nobelovej ceny za mier Malaly Júsufzajovej pomáha zvyšovať podiel mladých ľudí s vysokoškolským vzdelaním, ktorý v roku 2010 predstavoval biednych sedem percent. Prírastok je však drobný; ani do roku 2045 tento podiel pravdepodobne neprekročí dvojnásobok. V Nepále sa očakáva rýchlejší rast terciárneho vzdelania, ale vzhľadom na nižšiu východiskovú základňu sa bude podiel v roku 2045 zrejme pohybovať okolo 16 percent.

Dokonca aj veľká rozvíjajúca sa ekonomika, ako je India, zaznamená v rokoch 2010 až 2045 pokrok iba o 11 percent a dosiahne podiel 23 percent, čo je hlboko pod úrovňou, akú by naznačovala celosvetová reputácia indických vyšších vzdelávacích inštitúcií.

V Singapure, Južnej Kórei a Japonsku naopak podiel mladých ľudí s vysokoškolským vzdelaním dosiahne 80 až 90 percent.

Deliaca čiara

Predpoklad, že hospodársky rozvoj a technologický pokrok zákonite rozšíria príležitosti pre všetkých, je len zbožným prianím. Realita je taká, že ak nevyvinieme spoločné úsilie, potom bude rozvrstvenie vzdelávacích, a tým aj ekonomických, príležitostí v nadchádzajúcich rokoch čoraz nerovnomernejšie.

Skutočná deliaca čiara však nevedie medzi ľuďmi so vzdelaním a bez neho; vedie medzi tými, ktorí prístup k vzdelaniu majú, a tými, ktorí ho chcú mať. Títo dlho zanedbávaní ľudia budú vyvíjať tlak na vlády a medzinárodné organizácie tak dlho, až sa začne rešpektovať základné právo na vzdelanie pre každého človeka.

Medzinárodné spoločenstvo by preto malo obnoviť svoj záväzok – zabezpečiť, aby každé dieťa kdekoľvek na svete malo možnosť prejsť cez dvere školy.

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  2. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  3. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  2. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  3. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  4. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  5. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  6. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  7. Ekonomický a účtovný softvér Humanet oslavuje
  8. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  9. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  10. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 24 704
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 500
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 616
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 343
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 6 014
  6. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 5 305
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 3 975
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 524
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 166
  10. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 603

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prodekan Karlovej Univerzity: Konšpirátori na univerzite dostávajú zbytočnú legitimitu

Jan Bičovský hovorí, že prísne posudzujú, koho si zavolajú.

KOMENTÁRE

Kto porazí Zemana a Babiša alebo hľadanie nádeje v Česku

Čechov čakajú prezidentské aj parlamentné voľby.

DOMOV

SME Naživo: Kto šíri hoaxy, konšpirácie a propagandu

V diskusii SME budú odborníci diskutovať o propagande.

Neprehliadnite tiež

PÍŠE MIROSLAV KOCÚR

Tiso nie je na vine

Odobrujú len tú perspektívu, ktorá je ochotná vlastný prospech a blahobyt za slovenského štátu vyvážiť smrťou tisícov nevinných spoluobčanov.

PÍŠE MICHAL CIRNER

Bez Radičovej, bez Kisku a bez obáv: v čom majú Mihál s Beblavým nevýhodu

Postačia úroveň a normálnosť na úspech v politike? Alebo budú práve naopak, hendikepom?

PÍŠU MARIANNE THYSSENOVÁ A VĚRA JOUROVÁ

Pomôžme zamestnancom starať sa o deti

Lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom je nevyhnutná pre budúcnosť Európy.

KOMENTÁR TOMA NICHOLSONA

Prečo Trump nie je Roosevelt?

Legislatívne neúspechy počas prvých sto dní amerického prezidenta sú najlepšími správami o jeho chaotickom vládnutí.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop