FÓRUM

Aké dôležité je vzdelanie pre všetkých

Prístup k základnému vzdelaniu dodnes postráda takmer polovica detí sveta.

Skutočná deliaca čiara však nevedie medzi ľuďmi so vzdelaním a bez neho. Vedie medzi tými, ktorí prístup k vzdelaniu majú, a tými, ktorí ho chcú mať.(Zdroj: TASR/AP)

Píše Gordon Brown (1951),
bývalý premiér Veľkej Británie a osobitný vyslanec OSN pre globálne vzdelávanie

Miliónov ľudí sa vzdelanie stále netýka.

Situácia silne nasvedčuje tomu, že sa nepodarí splniť cieľ obsiahnutý v súbore Miléniových rozvojových cieľov (MDG) – totiž zabezpečiť, aby do decembra 2015 všetky deti v školskom veku skutočne chodili do školy.

Vzhľadom na to, že sa deti v Gaze, Sýrii, Iraku a Nigérii ocitajú v posledných mesiacoch doslova v palebnej línii, je nesmierna zložitosť tejto úlohy nanajvýš zrejmá.

Naplnenie sľubu vzdelanie pre všetky nakoniec vyžaduje, aby základné vzdelanie bezpečne dostali aj deti žijúce v najťažších podmienkach, napríklad detskí utečenci alebo deti v bojových zónach.

Pomalý prírastok

Akademický výskum naznačuje, že žiadna krajina sa nemôže tešiť trvalej prosperite – a žiadna sa nemôže vyhnúť strednopríjmovej pasci – bez rozsiahlych investícií do kvalitného školstva. Platí to najmä pre dnešnú znalostnú ekonomiku, v ktorej sa firmy hodnotia nielen podľa svojich fyzických, ale aj podľa ľudských aktív a v ktorej burzy ohodnocujú okrem fyzického kapitálu aj kapitál duševný.

Vzdelanie sa už dlho pokladá za najspoľahlivejšieho garanta príjmov, bohatstva, spoločenského postavenia a bezpečnosti. Napriek tomu miliónov ľudí sa vzdelanie stále netýka; prístup k základnému vzdelaniu dodnes postráda takmer polovica detí sveta.

Iste, počas prvých piatich rokov po vytýčení MDG došlo k značnému pokroku a podiel detí zapísaných na prvý a druhý stupeň základnej školy sa zvyšoval o pol druha percenta ročne. Pri tomto vývoji by podiel zapísaných detí do roku 2022 dosiahol celosvetovo 97 percent, pričom subsaharská Afrika by túto úroveň dosiahla do roku 2026.

Po roku 2005 sa však pokrok zastavil. V dôsledku toho len niečo vyše tretiny detí v najchudobnejších krajinách sveta dokončí druhý stupeň základnej školy. Do roku 2030 sa síce tento podiel zvýši, ale len na 54 percent.

Nie je nijako prekvapujúce, že na najväčšie prekážky narážajú dievčatá vo vidieckych komunitách.

Približne tri štvrtiny dievčat dnes nemajú základné vzdelanie a v roku 2030 to stále bude polovica. Rovnako tak dnes zhruba deväť z desiatich dievčat nemôže dokončiť sekundárne vzdelanie; do roku 2030 sa toto číslo zníži iba o 20 percent.

A zatiaľ čo chlapci v subsaharskej Afrike budú musieť na všeobecný prístup k základnému vzdelaniu čakať do roku 2069, dievčatá budú čakať až do roku 2086. A pokiaľ ide o druhý stupeň základného vzdelania, pri pokračovaní súčasných trendov potrvá takmer sto rokov, než sa podarí zabezpečiť prístup pre všetky dievčatá v subsaharskej Afrike.

Zdanlivo začarovaný kruh

Nič z toho nie je v súlade so sľubom vedúcich svetových predstaviteľov, že sa zasadia o rozvoj talentu všetkých detí sveta. Podľa nedávnej štúdie Afrika v oblasti vzdelávacích príležitostí tak zaostáva, že v roku 2025 budú mať vysokoškolské vzdelanie len 2 percentá čerstvých tridsiatnikov v Rwande, Čade, Libérii a Malawi a iba 3 percentá v Tanzánii a Benine.

Pri takom nízkom podiele osôb s terciárnym vzdelaním je nielen nemožné najímať kvalifikovaných učiteľov pre budúcu generáciu, ale ani personálne obsadzovať lekárske strediská a kliniky plne vyškolenými zdravotníkmi. Tieto nedostatky pritom len predlžujú zdanlivo začarovaný kruh zlého vzdelania, zlého zdravia, nezamestnanosti a chudoby.

Niekoľkým africkým krajinám, napríklad Alžírsku, Nigérii a Egyptu, by sa, samozrejme, mohlo podariť tento trend zvrátiť, ale aj v Juhoafrickej republike – v súčasnosti najrozvinutejšej africkej krajine – bude mať do roku 2045 vysokoškolské vzdelanie nanajvýš desatina mladých ľudí.

V Pakistane zatiaľ smelá vzdelávacia kampaň pod vedením čerstvej nositeľky Nobelovej ceny za mier Malaly Júsufzajovej pomáha zvyšovať podiel mladých ľudí s vysokoškolským vzdelaním, ktorý v roku 2010 predstavoval biednych sedem percent. Prírastok je však drobný; ani do roku 2045 tento podiel pravdepodobne neprekročí dvojnásobok. V Nepále sa očakáva rýchlejší rast terciárneho vzdelania, ale vzhľadom na nižšiu východiskovú základňu sa bude podiel v roku 2045 zrejme pohybovať okolo 16 percent.

Dokonca aj veľká rozvíjajúca sa ekonomika, ako je India, zaznamená v rokoch 2010 až 2045 pokrok iba o 11 percent a dosiahne podiel 23 percent, čo je hlboko pod úrovňou, akú by naznačovala celosvetová reputácia indických vyšších vzdelávacích inštitúcií.

V Singapure, Južnej Kórei a Japonsku naopak podiel mladých ľudí s vysokoškolským vzdelaním dosiahne 80 až 90 percent.

Deliaca čiara

Predpoklad, že hospodársky rozvoj a technologický pokrok zákonite rozšíria príležitosti pre všetkých, je len zbožným prianím. Realita je taká, že ak nevyvinieme spoločné úsilie, potom bude rozvrstvenie vzdelávacích, a tým aj ekonomických, príležitostí v nadchádzajúcich rokoch čoraz nerovnomernejšie.

Skutočná deliaca čiara však nevedie medzi ľuďmi so vzdelaním a bez neho; vedie medzi tými, ktorí prístup k vzdelaniu majú, a tými, ktorí ho chcú mať. Títo dlho zanedbávaní ľudia budú vyvíjať tlak na vlády a medzinárodné organizácie tak dlho, až sa začne rešpektovať základné právo na vzdelanie pre každého človeka.

Medzinárodné spoločenstvo by preto malo obnoviť svoj záväzok – zabezpečiť, aby každé dieťa kdekoľvek na svete malo možnosť prejsť cez dvere školy.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kupujete alebo predávate byt? Týchto 5 vecí si skontrolujte!
  2. 4 konkrétne tipy, ako získať peniaze na rozvoj podnikania
  3. Slovákom na účtoch leží 17 miliárd. Ako ich zhodnotiť?
  4. S mobil bankingom nosíte banku vo vrecku
  5. Cena elektriny rastie, čo to znamená pre firmy?
  6. Boli ste v Novembri 89 na námestí? Patrí vám verejná vďaka!
  7. Spoločenská zodpovednosť je súčasťou podnikania
  8. Hodnotenie profesionála: Dovolenka na Seycheloch
  9. Ľudia si už neuvedomujú, že ich svet nekončí na vlastnom prahu
  10. Televízor s 8K rozlíšením je realitou. Kúpiť či čakať?
  1. S mobil bankingom nosíte banku vo vrecku
  2. Slovákom na účtoch leží 17 miliárd. Ako ich zhodnotiť?
  3. Deti z Kľušova už vedia zachraňovať životy
  4. Vyberáme správny názov firmy
  5. Cena elektriny rastie, čo to znamená pre firmy?
  6. 4 konkrétne tipy, ako získať peniaze na rozvoj podnikania
  7. Manažment a svet v pohybe, výzvy, príležitosti a hrozby
  8. Boli ste v Novembri 89 na námestí? Patrí vám verejná vďaka!
  9. 4 mýty o minerálnej vlne, ktorým by ste nemali veriť
  10. Stavebná fakulta STU na dňoch kariérneho poradenstva
  1. Platíte si poistenie domova zbytočne? 21 460
  2. Slovákom na účtoch leží 17 miliárd. Ako ich zhodnotiť? 20 164
  3. Kupujete alebo predávate byt? Týchto 5 vecí si skontrolujte! 16 354
  4. Dvaja Slováci dokázali zázrak. Ich listy chcú po celom svete 14 105
  5. Hodnotenie profesionála: Dovolenka na Seycheloch 11 829
  6. Kde robia v Bratislave najlepšiu kávu? Vybrali sme 6 kaviarní 9 508
  7. Televízor s 8K rozlíšením je realitou. Kúpiť či čakať? 5 600
  8. Psychológ varuje rodičov: Nesnažte sa byť dokonalými 5 257
  9. Ľudia si už neuvedomujú, že ich svet nekončí na vlastnom prahu 3 703
  10. Boli ste v Novembri 89 na námestí? Patrí vám verejná vďaka! 3 519

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Smer vytláča Lajčáka z politiky

Minister Lajčák hrozí odchodom z vlády.

DOMOV

Lajčák hrozí kvôli migračnému paktu demisiou, Danko dokument odmieta

Šéf diplomacie priznal aj spor s expremiérom Ficom.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Lajčák sa prvýkrát za niečo postavil

Žeby Lajčák našiel hodnoty?

DOMOV

Okolo protestov sa objavujú spravodajské hry

Polícia prešetruje postup šéfa NAKA.

Neprehliadnite tiež

STĹPČEK PETRA SCHUTZA

Až Marrákeš otvoril Lajčákovi oči

Miroslav Lajčák si kampaň zrejme neskúša.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Danko škodí – lebo môže

Pri oslabenom Smere sa rozlieva ako jed.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Lajčák sa prvýkrát za niečo postavil

Žeby Lajčák našiel hodnoty?

Komentár Zuzany Kepplovej

Maďarsko je diera v plote

Po Malte a daňových rajoch poznáme ďalšie miesto, kade do Európy fúka bezprávie.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Aj Rusi majú svoj 17. november. Ale vôbec nie nežný

Sedemnásteho novembra 1938 sa v ZSSR skončil veľký teror.