Píše publicista Tomáš Forró.
Rómom sa prestalo dariť, odkedy rumunský diktátor Ceauşescu narafičil svoju popravu a utiekol z krajiny. A vroclavská radnica teraz nevie, čo si s nimi počať.
Ak existuje cigánsky boh, ktorý bdie nad svojím cigánskym svetom, poľský Vroclav môže pripomínať prvé dni stvorenia.
Zabudnime na slovenské reálie – nútenú asimiláciu, Lunik IX a zahnívajúce osady. Tu sa všetko len začína. V Poľsku ešte politici nenazývajú Rómov parazitmi a garážové nadácie neparazitujú na Rómoch cez európske fondy.
Jedným slovom, idyla. Jedného dňa sem však pritiahli kočovní Rómovia až z Rumunska, rozložili si šiatre z lepenky a deti so seniormi vyhnali žobrať kamsi do centra.
Ceauşescu, patrón Cigánov
To bolo pred niekoľkými rokmi. Vroclavčania si najprv nič nevšimli, kočovisko sa však začalo pomaly rozrastať a napokon pribudlo ďalšie. Potom prišli problémy s úradníkmi, políciou a súdmi. V istom momente sa do celej veci obuli aktivisti a médiá. Rómovia sú odvtedy slávni.
Jeden z kočovných táborov je vo Vroclave neďaleko diaľnice, ale ukrýva sa na brehu malebného jazierka, akoby ho postavil oddiel. Má okolo päť domčekov a vládne v ňom úzkostlivá čistota. V tesnej chatrči vyrobenej z preglejky nám Mária (44) naleje kapučíno z prášku a sadne si oproti nám. Dovnútra sa zmestili len dve postele, malý kredenc a otvorené ohnisko.
Trajan a jeho starší syn Dárius ochotne ukazujú, ako bolo v Rumunsku: málo peňazí a drahota. Trajan vytiahne pokrčené rumunské lei a na každú bankovku nahlas počíta: – 50 lei – dve kurence a cigarety. Zlé. A tu? 50 zlotých – 4 kurence, cigarety a ešte aj vydajú drobné (rumunský lei a poľský zlotý majú takmer identický výmenný kurz).
Trajan žije s Máriou, hoci je to jej strýko z matkinej strany. Lámanou poľštinou vysvetľuje, že v Rumunsku sa im prestalo dariť, keď po revolúcii utiekol komunistický diktátor Ceauşescu so svojou ženou Elenou, ktorí sa o Cigánov starali.
„Počkaj, akože utiekol? Veď ich tuším zastrelili?“
