Píše britský publicista Gwynne Dyer
Irán, Venezuela, Nigéria či Rusko majú vážny problém. Ich rozpočty sú závislé od príjmov z predaja ropy, lenže jej ceny sú už teraz nižšie, než si môžu dovoliť.
Ceny ropy dosiahnu dno a budú opäť rásť – takto ubezpečoval prezident Nicolas Maduro Venezuelčanov, ktorých krehká ekonomika je závislá od vysokých cien ropy. „Venezuela bude pokračovať vo svojich sociálnych plánoch. Venezuela sa pohne vpred.“
Nie, nepohne, rovnako ako Rusko, Irán či Nigéria. Jedinými veľkými exportérmi, ktorí dnes nemajú veľké ťažkosti, sú arabské krajiny, ktorých vlády majú istý priestor na manévrovanie vďaka nízkym nákladom na ťažbu, relatívne malej populácii a veľkým rezervám v cudzích menách.
Od júna klesla cena ropy Brent o takmer štvrtinu z približne 110 dolárov za barel (kde sa držala posledné štyri roky) na o čosi viac než 80 dolárov.
Nigéria minulý mesiac prvýkrát za desaťročia nevyviezla do Spojených štátov ani barel ropy. Američania ju napriek veľkým zľavám jednoducho nepotrebujú. Môže za to frakovanie.
Frakerom nízke ceny neprekážajú
Vďaka novým ťažiarskym technológiám sa americká produkcia ropy za päť rokov takmer zdvojnásobila a Spojené štáty minulý rok dokonca predstihli Rusko a stali sa celosvetovo najväčším producentom ropy a plynu. (Saudská Arábia je s veľkým odstupom tretia.)
Pri rastúcej produkcii a stagnácii dopytu v dôsledku spomalenia ekonomického rastu bol kolaps cien nevyhnutný. Otázka je, kam až padnú a na ako dlho. Ľahko sa môže stať, že
