Zamorovanie ústavy splodinami politického zápasu (procesu) je špecifikum slovenského parlamentu. Zákaz vývozu vody v základnom zákone štátu, ktorý v utorok schválila aliancia Smeru a KDH, je nielen nesystémová avantúra. S veľkou silou upozorňuje aj na to, že napriek nadzásobám vody na Slovensku rapídne vysychá mozgová kôra politickej triedy.
Argumenty, že nad vetu o ochrane nerastných zdrojov do ústavy nepatrí každý nápad, ktorý s tým má nejakú súvislosť, strácajú platnosť v momente, keď sa v honbe za preferenčným bonusom politici nechajú vláčiť náladami davov.
Fico intuitívne – ako vždy – vystihol, že ústavný zákon je marketingovo zvučný a prehluší i kuvikanie opozície, že Žigov pôvodný návrh chcel vlastne vodu predávať. Na základnú otázku, že kto je na svete asi taký smädný, že by platil za slovenskú vodu, a to dokonca cenu, ktorá by exportérovi zabezpečila zisk, sa v hysterickej atmosfére už nedostalo.
