Píše publicista Juraj Hrabko
Predseda vlády napriek zahmlievaniu už nedokáže vziať späť svoje tvrdenie o tom, že s primátorom Žiliny je vláda „spoločná politická štruktúra“. Je nepochybné, že to znamená stranícky klientelizmus.
Správa o tom, že parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií sa nebude zaoberať podnetom Ondreja Dostála v súvislosti s oddlžením Žiliny vládou, neprekvapila azda nikoho. Tak si tu žijeme už dlho.
Prekvapením by tak bol opak – že výbor by začiatok konania odsúhlasil a potom si predvolal na podanie vysvetlenia všetkých členov vlády, na ktorých sa podnet vzťahoval. To, aby im potom uložil aj pokutu vo výške zodpovedajúcej dvadsaťnásobku ich platu, ako to Ondrej Dostál navrhol, je už priamo z ríše snov.
To neznamená, že podnet nemal podať, naopak, je dobré, že ho podal aj napriek tomu, že prinajmenej tušil, ak nie vedel, že skončí v smetnom koši. Pozorovať utekanie poslancov – zástupcov ľudu – pred zástupom ľudí, ktorí držia v rukách kamery, mikrofóny či diktafóny, je vždy poučné.
Premiér Fico vysvetľuje
Bolo to úplne inak, riekol ešte pred rokovaním výboru predseda strany a vlády Robert Fico. Vysvetlil, že ak sú primátori miest zároveň aj poslancami, dokážu podstatne lepšie vybaviť veci ako tí, ktorí nimi nie sú.
Záležitosť zrejme nepochopil iba poslanec Otto Brixi, ktorý aj napriek vyjadreniu svojho predsedu stále tvrdí, že žilinský primátor „pán Choma dostal peniaze preto, že má pozitívnu väzbu na vládu Slovenskej republiky“.
Na rozdiel od jeho spolustraníkov bolo jeho vyjadrenie aspoň vecné. Robert Fico totiž doslova povedal:
